Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (12. évfolyam, 1988)

Zsigmond, Tibor: Prehľad vývoja socialistického poľnohospodárstva v okrese Dunajská Streda v rokoch 1949-1952

strany Československa, bolo v našich okresoch založených už 18 prípravných výborov JRD. Ako prvé jednotné roľnícke družstvo v okrese bolo založené v Čečínskej Potôni 2. mája 1949. O deň neskôr založili JRD aj v Hornej Potôni. Ustanovenie oboch JRD bolo schválené Okresnou družstevnou radou 10. mája 1949.

Už v prvých mesiacoch kolektivizácie sa ukázalo, že najoddanejšími bojovníkmi za socialistickú prestavbu poľnohospodárstva v našich bývalých okresoch sa stali poľnohospodárski robotníci a dedinská chudoba. Prvé JRD sa založili práve v tých obciach, v ktorých sa koncentrovali tieto sociálne skupiny obyvateľstva. I keď dedinská chudoba a poľnohospodárski robotníci svojim zmýšlaním mali k ideológii robotníckej triedy najbližšie, nezanedbateľnú úlohu zohrali v ich pozitívnom postoji k JRD tiež hospodárske dôvody. JRD im poskytli prácu, existenčný zdroj a nemuseli za zárobkom odchádzať ďaleko zo svojich bydlísk. Aj väčšina slovenských osídlencov mala proletársky pôvod. Do našich okresov síce ich priviedla odveká túžba po pôde, avšak prišli sem spravidla bez akýchkoľvek finančných a materiálnych prostriedkov. Chýbali im aj skúsenosti z individuálneho hospodárenia v neznámych podmienkach. To všetko spôsobilo úpadok osídleneckých hospodárstiev a preto aj oni ochotne prijali myšlienku socialistického združstevňovania. V prvých mesiacoch kolektivizácie vstúpila do JRD aj veľká časť malých roľníkov, ktorí sa už presvedčili o trpkej podstate súkromného hospodárenia. Častým javom bolo aj to, že mnohí roľníci pri vstupe do družstva vložili do spoločného majetku iba časť svojej pôdy, ktorú nevládali obrobiť, kým ostatnú pôdu spolu s dobytkom a poľnohospodárskymi inventárom si ponechali. Tak sa stalo, že mnohé JRD mali spočiatku formálne veľa členov, v skutočnosti však v družstve pracovali iba niektorí členovia. Tu pramenia už mnohé nedostatky prvých JRD, predovšetkým nedostatok pracovných síl. Väčšina jednotných roľníckych družstiev mala totiž vzhľadom na počet členov skutočne v družstve pracujúcich pomerne veľa pôdy.

Hodnotením prvých krokov pri utváraní JRD a nápravou nedostatkov sa zaoberali už krajské konferencie komunistickej strany. Závery z týchto skúseností pre ďalšiu prácu urobil potom IX. zjazd Komunistickej strany Československa, ktorý sa zišiel 25. mája 1949. IX. zjazd KSČ vytýčil generálnu líniu budovania socializmu v Ceskosloveensku, ktorej významnou súčasťou boli aj socialistické premeny na dedine.

Dovtedajšie skúsenosti zo zakladania JRD ukazovali, že treba znovu „a dôkladne vyjasniť všetky otázky jednotného roľníckeho družstva . . Zjazd znovu zdôraznil zásadu dobrovoľnosti pri zakladaní družstiev.

IX. zjazd KSČ, ktorý bol impulzom pre rozvoj aktivity vo všetkých oblastiach socialistickej výstavby, sa odzrkadlil i na zakladaní jednotných roľníckych družstiev.

Koncom roku 1949 na území terajšieho okresu Runajská Streda bolo založených už 34 JRD. Do konca roku 1949 dosiahli organizátori kolektivizácie v procese zakladania jednotných roľníckych družstiev, že v okrese Čalovo v 60 %, v okrese Dunajská Streda v 55 % a v okrese Šamorín v 58 % obcí boli založené JRD respektíve prípravné výbory JRD.

Istým medzníkom vo vývoji združstevňovania bola žatva roku 1949, keď vo viacerých JRD začali po prvý raz organizovať spoločné práce, keď si tak roľníci v praxi overili výhody spoločného hospodárenia. Zistilo sa, že JRD, ktoré počas žatvy spoločne hospodárili, ušetrili vyše 40 % pracovných síl, asi 60 % záprahovej práce a vyše 20 % financ-