Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (12. évfolyam, 1988)
Zsigmond, Tibor: Prehľad vývoja socialistického poľnohospodárstva v okrese Dunajská Streda v rokoch 1949-1952
ných nákladov. Žatva v týchto JRD sa skončila o týždeň skôr ako inde. Pozitívne výsledky prvej spoločnej žatvy prirodzene vzbudili osobitný záujem jednotlivo hospodáriacich roľníkov, čo sa okrem iného prejavilo v kvalitatívnom raste jednotných roľníckych družstiev a ich členskej základne. Najnižšia forma družstevnej spolupráce, tak ako sa na mnohých miestach v priebehu žatvy uskutočnila, mala však ešte mnohé črty bývalej susedskej výpomoci. V priebehu žatvy si roľníci takisto uvedomovali aj nevýhodnosť malých roztrieštených parciel. Aj pracovná samostatnosť, o ktorú sa roľníci pred vstupom do JRD často obávali, sa zrazu stávala prekážkou zvyšovania výroby, a tým aj príjmov družstevných roľníkov, ktorí si na vlastných skúsenostiach overovali, že iba plánovité rozdelenie osevov —■ nie podľa vôle jednotlivca, ale podľa miestnych objektívnych podmienok — môže viesť k lepším výsledkom. Realizácia plánov spoločných osevov však narážala na viacero technických problémov. Za prvé, pre plány spoločných osevov bolo treba získať aj súhlas väčšiny hospodáriacich roľníkov, lebo ich pozemky sa s parcelami jednotného roľníckeho družstva prelínali. Za druhé, družstva, najmä menšinové, však vo väčšine prípadov nedokázali získať ich súhlas a ani nedokázali presadiť výmenu ich pozemkov mimo oblasť spoločného osevu. V dôsledku týchto okolností sa plány spoločných osevov, ktoré už viaceré JRD vypracovali, podarilo v jeseni roku 1949 realizovať iba v troch JRD. Tak sa po prvý raz začali konkrétne prejavovať negatívne stránky družstiev s nízkou členskou základňou. Po zvážení všetkých okolností vedenie Komunistickej strany Československa vytýčilo ako bezprostrednú úlohu všetkých JRR organizovať spoločné obrábanie pôdy. Spoločné obrábanie pôdy síce predstavovalo najnižšiu formu družstevneej spolupráce, ale u roľníkov vytvárala isté návyky ku kolektívnemu hospodáreniu. Bolo aj prvým krokom k zavádzaniu spoločnej poľnohospodárskej výroby v družstvách. Požiadavka zavádzať spoločné obrábanie pôdy v JRD súvisela aj so snahou čo najefektívnejšie využiť prednosti družstiev s cieľom splniť náročné úlohy prvej päťročnice v poľnohospodárskej výrobe. Zavádzanie spoločných poľných prác — pokiaľ možno v rámci celej dediny — a plnenie ostatných úloh socialistickej prestavby poľnohospodárstva však predpokladalo podstatné rozšírenie členskej základne väčšiny jednotných roľníckych družstiev. Hlavnou úlohou pri rozširovaní členskej základne JRD bolo získať malých a stredných roľníkov. Pracovníci orgánov komunistickej strany, národných výborov a okresných družstiev rozvinuli agitačnú činnosť v JRD, aby presvedčili roľníkov, že na väčších parcelách scelených pozemkov budú mať lepšie podmienky pre spoločné práce a prácu strojov, prácu vykonávajú s menším počtom pracovných síl a s menšími nákladmi. Organizovanie spoločných jesenných prác už bolo v porovnaní s organizovaním žatevných prác určitým pokrokom. Najmä v tom, že plány spoločných jesenných prác sa spájali aj s finančným plánom. Zostavenie finančných plánov však bolo pre väčšinu JRD veľmi zložité, i keď išlo o pomerne jednoduché prepočty. Prejavila sa tu aj nedostatočná príprava členov jednotných roľníckych družstiev, ktorých vybrali pre zostavenie finančných plánov. Organizovanie spoločných prác sa sústredilo prevažne na strojové práce, ale zriedkavo sa využívali aj koňské záprahy, aby nahradili záprahy kráv. V ojedinelých prípadoch sa pristúpilo aj k organizovaniu práce formou pracovných skupín. V jeseni roku 1949 však bolo ešte pomerne
