Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (12. évfolyam, 1988)

Zsigmond, Tibor: Prehľad vývoja socialistického poľnohospodárstva v okrese Dunajská Streda v rokoch 1949-1952

zovanej pôdy v okrese fialovo na 79 %, v okrese Dunajská Streda na 96 % a v okrese Šamorín 97,4 %.

Zvýšená iniciatíva organizátorov kolektivizácie však nie vždy zachovávala princíp dobrovoľnosti a skutočného presviedčania. Spôsobila to, okrem iných, aj skutočnosť, že heslo spomenutého plenárneho zasadania „Smelšie vpred na ceste budovania JRD“ si okresné stranícke a štátne orgány nepochopili správne a vysvetlili ho ako výzvu na urýchlené zavŕšenie socialistického združstevňovania poľnohospodárstva. Preto v tomto období narástol aj počet prípadov, keď použili aj administratívne metódy voči roľníkom.

Najdôležitejšou úlohou tohto zložitého obdobia kolektivizácie poľnohospodárstva v našich okresoch bolo získanie stredného roľníka k vstupu do jednotného roľníckeho družstva. Oni mali mať totiž najväčší význam z hľadiska upevnenia JRD po stránke odbornej, morálnej a v neposlednom rade i materiálnej. Bola to však veľmi ťažká úloha, lebo bolo potrebné presvedčiť takých roľníkov, ktorí si svoje úzke políčka nadobudli svojou celoživotnou lopotou a ktorí by všetok majetok museli po vstupu do jednotného roníckeho družstva odovzdať do spoločného. Presvedčiť týchto stredných roľníkov vyžadovalo teda skutočne odhodlanú a dôslednú agitáciu. Avšak skutočnosť, že tento stredný roľník nešiel vždy do jednotného roľníckeho družstva dobrovoľne, na dlhšie obdobie poznačila jeho vzťah k JRD, ku kolektívnemu vlastníctvu a hospodáreniu a najmä k pracovnej disciplíne, ktorý samozrejme potom negatívne vplývalo aj na vnútornú Stabilizáciu jednotných roľníckych družstiev.

Proces získavania stredného roľníka k vstupu do jednotného roľníckeho družstva prebiehala v našich obciach prirodzene podľa toho, ako sa k tejto otázke a problematike pristupovalo taktne a obozretne. Boli obce, v ktorých sa táto záležitosť vliekla aj niekoľko mesiacov, ale na druhej strane boli aj také obce, v ktorých táto etapa kolektivizácie prebehla pomerne ľahko a rýchlo.

V roku 1952 bola kolektivizácia v našich okresoch v podstate ukončená.

Kvantitatívne úspechy, ktoré boli dosiahnuté v združstevňovaní poľnohospodárstva, boli však v našich okresoch znižované nedostačujúcimi a neuspokojivými výrobnými výsledkami. Za rýchlym postupom kolektivizácie teda zaostávalo ekonomické upevňovanie jednotných roľníckych družstiev. Vedľa už spomínaných príčin, prevažne objektívnych, k tomu prispeli i subjektívne chyby a omyly, ktoré vyplývali predovšetkým z netrpezlivosti snahy umelo urýchliť proces kolektivizácie. Množili sa prípady porušovania princípu dobrovoľnosti a metódy natlaku, ktorých výsledkom bol síce rýchly rast počtu družstevníkov, ale ako sa neskoršie ukázalo, neviedlo to k upevňovaniu jednotných roľníckych družstiev, ale skôr k ich oslabeniu a k poklesu celkovej pracovnej a politickej aktivity družstevníkov.

Ťažkosti, ktoré sa hlásili roku 1952 a ktorých príčinou bol vlastne rýchly postup kolektivizácie, samozrejme, nepostihli jednotlivé JRD v našich okresoch rovnakou mierou.

Tempo a miera ekonomického upevnenia a ďalšieho rozvoja jednotných roľníckych družstiev v našich bývalých troch okresoch záviselo okrem iných skutočností aj od toho, na akej veľkej výmere poľnohospodárskej pôdy začali hospodáriť. Keďže väčšina jednotných roľníckych družstiev v roku 1952 obhospodarovala už takmer celú poľnohospodár