Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (12. évfolyam, 1988)
Zsigmond, Tibor: Prehľad vývoja socialistického poľnohospodárstva v okrese Dunajská Streda v rokoch 1949-1952
sku pôdu obce, javili sa mimoriadne veľké rozdiely v rozlohách jednotlivých JRD v závislosti od rozlohy poľnohospodárskej pôdy tej ktorej obce. Popri drobných JRD, ktoré mali rozlohu 150—500 ha poľnohospodárskej pôdy, boli aj jednotné roľnícke družstvá s rozlohou nad 2 000 ha, ale aj také, ktoré bolo možné zaradiť do tzv. strednej kategórie. Znamenalo to, že bolo treba obozretne a diľerencovane pristupovať k vytváraniu systému vnútornej organizácie i vonkajšieho riadenia týchto jednotných roľníckych družstiev. Tým, že sa družstvá v roku 1952 rozrástli, narástli aj úlohy súvisiace s nimi. Ako prvé sa upevňovali jednotné roľnícke družstvá s malou rozlohou poľnohospodárskej pôdy. Prednosti malých JRD vyplývali predovšetkým z toho, že v nich bolo pomerne veľa stredných roľníkov a v pomere k rozlohe poľnohospodárskej pôdy bola vyššia aj hodnota vloženého živého a mŕtveho inventára. Začínali sa hospodáriť tiež s vyšším stavom dobytka a skôr boli schopné vybudovať aj poľnohospodárske stavby na účely chovu. Vyrobili aj viac hnojiva a preto dokázali účinnejšie zvyšovať aj úrodnosť pôdy. V malých jednotných roľníckych družstvách sa lepšie uplatňovala aj vzájomná kontrola medzi členmi, čo napokon viedlo aj k zlepšeniu pracovnej morálky a k lepšiemu vzťahu k spoločnému vlastníctvu. Popri spomenutých skutočností boli v malých jednotných roľníckych družstvách aj organizačné problémy jednoduchšie, prehľadnejšie a ľahšie ovládateľné. Ich riešenie preto zvládli skúsení roľníci znalých miestne pomery aj bez vyššieho vzdelania. V týchto jednotných roľníckych družstvách sa ako v prvých začali zvyšovať aj hektárové výnosy. Po splnení dodávkových povinností zostávalo im aj viac krmiva pre potreby živočíšnej výroby. Vo veľkých jednotných roľníckych družstvách bol naopak proces upevňovania a ďalšieho rozvoja vo všeobecnosti pomalší a vleklejší. Po žiadavky na organizáciu veľkovýroby v týchto JRD boli zložitejšie, ale znalosti a schopnosti miestnych vedúcich funkcionárov neboli na zodpovedajúcej úrovni. Neúmerne nízka bola aj hodnota vloženého živého a mŕtveho inventára. Pomaly a s veľkým oneskorením sa budovali a] poľnohospodárske stavby na účely chovu dobytka. Znamenalo to, že veľké roľnícke družstvá už od prvej chvíle svojej existencie boli odkázané na veľké pôžičky a úvery. Rozšírenie jednotných roľníckych družstiev na celoobecné v roku 1951 postavilo rastlinnú ale aj živočíšnu výrobu pred nové problémy. Pri zabezpečovaní poľných prác síce vzrástla úloha strojových a traktorových staníc, avšak sceľovanie pozemkov a vytváranie väčších honov vyvolávalo okamžitý tlak na'zmenu takmer všetkých druhov strojov. Až teraz sa ukázalo, aký veľký problém je uskutočniť zásadné zmeny v strojárskej výrobe vôbec. Nastal ostrý boj s časom. Predovšetkým sa ukázalo, že nie sú vyvinuté typy strojov, aké poľnohospodári v nových pomeroch by potrebovali. Na ťažkosti mechanizácie poľnohospodárstva zúfalo reagovala predovšetkým poľnohospodárska prax. V priebehu celého roka 1952 boli nedostatky v mechanizácii najdôležitejším bodom rokovania na všetkých schôdzach a zhromaždeniach v našich obciach. Problémy sa potom ešte vystupňovali najmä v špičkových etapách poľných prác, ako sú: kultivácia cukrovej repy, kosba, žatva a zber okopanín. Otázky poľnohospodárstva sa tak čoraz viac stávali aj celospoločenským problémom.
