Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (12. évfolyam, 1988)

Zsigmond, Tibor: Prehľad vývoja socialistického poľnohospodárstva v okrese Dunajská Streda v rokoch 1949-1952

čov a ošetrovateľov.

Tieto práce

sa

robili

živelne,

takže

úžitkovosť dobytka bola

na

nízkej

úrovni.

Živelnosť

prác v

rastlinnej

výrobe potom

mala za

následok

hlavne nedodržiavanie agrotechnických

termínov.

Zaostávanie živočíšnej výroby negatívne vplývalo aj na celkové hospodárske výsledky jednotných roľníckych družstiev. Hospodárske zaostávanie JRD spôsobilo, že mnohí členovia, najmä z obcí, nachádzajúcich sa v blízkosti priemyselných centier, odišli za lepším zárobkom do závodov. Napríklad na jar 1951 odišlo vyše 400 pracovných síl z JRD šamorínskeho okresu pracovať do Bratislavy. Odchádzali aj družstevníci — osídlenci,

a

to nielen do priemyslu, ale veľa rodín sa v tomto období vrátilo do svojich pôvodných bydlísk.

Ekonomické problémy jednotných roľníckych družstiev mali negatívne dôsledky aj pri získavaní nových roľníkov do JRD. Roľníci totiž potrebovali mať pevnú záruku a istú perspektívu od JRD, čo im stratové jednotné roľnícke družstvá nemohli poskytnúť. Toto si uvedomili aj agitátori, aj sami členovia jednotných roľníckych družstiev, ktorí hospodárske zaostávanie sa snažili znižovať zvýšením produktivity práce i prijímaním socialistických záväzkov na plnenie úloh.

Od roku 1951 sa v koncentrovanejšej podobe začal prejavovať odpor dedinských boháčov proti združstevňovaniu. Realizovali ho jednak mimo JRD — medzi samostatne hospodáriacimi roľníkmi — a jednak na pôde JRD. Družstvá I. a II. prevádzkového typu boli pre dedinských boháčov pre formu odmeňovania výhodné, pretože pracovnú silu, ktorú už nemohli prenajímať, a stroje, ktoré im vykúpil štát, nahradili členovia jednotných roľníckych družstiev a strojový park STS. Keď však JRD