Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (12. évfolyam, 1988)

Zsigmond, Tibor: Prehľad vývoja socialistického poľnohospodárstva v okrese Dunajská Streda v rokoch 1949-1952

nových ustajňovacích priestorov stroskotali zase preto, že bol nedostatok odborníkov, ktorí by na nové hospodárske objekty vypracovali plány.

Zavedenie veľkovýchovy dobytka bolo v tomto období o to naliehavejšie, že sa výrazne zúžili možnosti dovozu potravín a zvýšenie podielu domácej výroby na zabezpečenie potravín sa stalo celonárodnou záležitosťou.

Rok 1950 predstavoval prvý kvantitatívny, ale aj kvalitatívny skok v kladení základov družstevnej sústavy. Kvalitatívne črty kolektivizácie treba vidieť vo formovaní sa JRD III. a IV. typu a v raste výroby a najmä produktivity práce. Oproti roku 1949 vzrástla v roku 1950 hodnota hrubej poľnohospodárskej výroby o 6,3 percenta. Ale scelenie pôdy bol iba začiatok týchto kvalitatívnych zmien. Ich logickým dôsledkom mala byť spoločná družstevná živočíšna výroba.

Propagáciou spoločného obrábania pôdy sa zaoberala aj tlač, ktorá prinášala pravidelné správy o úspešných výsledkoch jeho zavádzania v najlepších JRD rozoberala problémy spojené s jeho realizáciou a odpovedala aj na mnohé nevyriešené otázky.

V jarných mesiacoch roku 1951 bolo v okrese Calovo 6, v okrese Dunajská Streda 15 a v okrese Šamorín 14 jednotných roľníckych družstiev, ktoré hospodárili spoločne. Veľká časť družstiev však bola menšinová a priamy prechod na spoločnú živočíšnu výrobu nezodpovedal pripravenosti samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí aj keď prejavili záujem o družstvo, sa iba veľmi ťažko vzdávali svojho dobytka v prospech jednotného roľníckeho družstva. Zároveň menšinové družstvá, v ktorých chýbala väčšina výkonných roľníkov, neboli finančne pripravené na zospoločenštenie živočíšnej výroby. Najväčšie problémy spôsobila priama orientácia na spoločnú živočíšnu výrobu, pretože chýbala tradícia v chove hospodárskych zvierat. Pre spoločnú živočíšnu výrobu neexistovali ani ustajňovacie priestory. Aj plemennosť a úžitkovosť zvierat bola na nízkej úrovni, a už spomenuté menšinové JRD nemali prostriedky ani na stavebný materiál ani na zabezpečovanie kvalitnejších plemien. Chýbali krmoviny a členovia JRD nemali potrebné skúsenosti v oblasti starostlivosti a ošetrovania väčšieho počtu sústredených zvierat.

Začiatočné problémy sa snažili riešiť vlastnými silami — adaptáciou starších hospodárskych budov, stavbou nových a pokúšali sa aj o zavádzanie nových, pokrokových metód, to však nestačilo na to, aby výrobné úlohy živočíšnej výroby mohli splniť.

Mnohé nedostatky, ktoré v spojení s ťažkostmi, prameniacimi z iných príčin, vytvárali často akýsi začarovaný kruh, ktorý sa nedarilo prekročiť. Často ani tam, kde vedenie jednotného roľníckeho družstva i sami družstevníci poznali nedostatky. Nedokázali ich odstrániť preto, lebo im v tom bránili okrem spomenutých objektívnych i subjektívne prekážky. Jednou zo subjektívnych prekážok pri odstraňovaní nedostatkov bolo, že si družstevníci spočiatku v dostatočnej miere neuvedomovali jeden zo základných predpokladov spoločného hospodárenia, a to dobrý vzťah k práci, od ktorej priamo závisia aj jej výsledky.

Spoločná poľnohospodárska práca vyžadovala okrem správneho plánovania výrobných úloh aj správnu organizáciu práce. Predovšetkým vytvorenie stálych pracovných skupín. Pracovné skupiny síce sa začali v našich JRD zostavovať už vo februári 1951, avšak neuspokojivo. V mnohých družstvách dokonca ani natrvalo nepridelili k dobytku krmi-