Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (12. évfolyam, 1988)
Zsigmond, Tibor: Prehľad vývoja socialistického poľnohospodárstva v okrese Dunajská Streda v rokoch 1949-1952
ských a melioračných opatrení, ktoré vytvárali predpoklady pre veľkovýrobný spôsob hospodárenia s účinným využitím mechanizácie. Zakladanie JRD a ich ďalší rozvoj bolo po väčšine roku silne ovplyvnené výsledkami zasadania ÚV KSČ vo februári 1950, ktoré znamenalo dôležitý medzník pri uskutočňovaní socialistickej prestavby československého poľnohospodárstva. Tým, že odpovedalo na viacero problémov spojených s prechodom družstiev na spoločné hospodárenie, vytýčilo ďalšie perspektívy ich rozvoja. V súlade s požiadavkami ďalšieho rozvoja socialistickej prestavby poľnohospodárstva ďalej rozpracovalo koncepciu JRD. Hlavnou úlohou tejto koncepcie bolo všestranné upevnenie jednotných roľníckych družstiev a zavádzanie spoločného obrábania pôdy ako predpokladu pre postupný prechod JRD k družstevnej veľkovýrobe. Znamenalo to predovšetkým rozširovať členskú základňu existujúcich jednotných roľníckych družstiev a poskytovať im všestrannú pomoc. Na zasadnutí ÚV KSČ vo februári 1950 sa objasnila aj otázka znakov jednotlivých typov jednotných roľníckych družstiev. V priebehu roka 1950 už podstatná časť jednotných roľníckych družstiev obhospodarovala svoje pozemky spoločne a mala vypracovaný aj spoločný osevný postup. Začalo sa aj so sceľovaním pôdy a urobili sa prvé kroky pre organizovanie družstevného chovu dobytka. Začali sa prevládať JRD III. typu. Okresné orgány túto iniciatívu priekopníckych jednotných roľníckych družstiev v našich okresoch uvítali a v snahe dosiahnuť ešte lepšie výsledky v kolektivizácii začali orientovať aj ostatné JRD k priamemu prechodu na spoločnú výrobu. Uznesenia, ktoré prijal ÚV KSČ na svojom zasadaní 28. augusta 1950, väčšina jednotných roľníckych družstiev začala realizovať už na jeseň tohoto istého roku. Boli to predovšetkým: napomáhanie prechodu na III. typ hospodárenia, hospodársko-technická úprava pozemkov, zavedenie odmeňovania podľa výkonových noriem, zavedenie družstevného chovu dobytka, ustanovenie stálych pracovných skupín, vypracovanie ročných výrobných a finančných plánov a zavedenie samostatného účtovníctva. Pri plnení týchto úloh veľkú pomoc poskytovali jednotným roľníckym družstvám predovšetkým aktivisti a inštruktori vymenovaní z radov pracovníkov patronátnych závodov, národných výborov. Táto pomoc bola nanajvýš potrebná, pretože medzi členmi jednotných roľníckych družstiev sa javil úplný nedostatok osôb ovládajúcich organizáciu veľkovýroby a chýbali aj ľudia schopní viesť evidenciu a podnikové hospodárenie. Medzi úlohami vyplývajúcimi z uznesenia ÚV KSČ z 28. augusta 1950 sa javila ako najťažšia organizácia veľkochovu dobytka. Mnohé družstvá v snahe plniť predpísané stavy, a tým aj povinné dodávky, chceli dobytok dokúpiť, ale bránila im v tom nedostatok ustajňovacích priestorov. Družstvám sa dlho nepodarilo spoločne ustajniť ani tie nespočetné kusy dobytka, ktoré do spoločného majetku priniesli členovia jednotných roľníckych družstiev. Tento nedostatok čiastočne vyplynul zo štruktúry členskej základne JRD: väčšie maštale, koniare a ošipárne mali iba dedinskí boháči, prípadne strední roľníci, ktorí však v prvých rokoch kolektivizácie vstupovali do družstva iba zriedkavo. Družstevníkom nechýbala snaha adaptovať staré hospodárske budovy, ale v tomto úsilí narážali na nedostatok stavebného materiálu, ale často i remeselníkov, ktorí by adaptačné práce vykonali. Plány družstiev na výstavbu
