Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (10. évfolyam, 1986)
Výskum ľudovej hudby na Žitnom ostrove (resumé)
Výskum ľudovej hudby na Žitnom ostrove Resumé Začiatky vedeckého výskumu ľudových piesní na Žitnom Ostrove sa viažu k etnomuzikologickej práci Bélu Bartóka, ktorý v roku 1910 ako prvý zapisoval ľudové piesne v lokalite Nagymegyer, v terajšom Galove. Zo zachytených 94 piesní, 18 publikoval už v roku 1924 vo svojej základnej práci o maďarskej ľudovej piesní „A magyar népdal“. Za prvej republiky Zoltán Pongrácz a János Manga pokračovali v zberateľskej činnosti. Po oslobodení oddelenie kultúry ÚV Csemadok-u obnovilo túto prácu. Autor tohoto článku od roku 1959 zapisoval v 51 lokalitách Žitného Ostrova 890 ľudových piesní. V rámci výmeny vedeckých pracovníkov medzi Maďarskou akadémiou vied a Slovenskou akadémiou vied skúmal ľudovú hudbu Žitného Ostrova pracovník výskumnej skupiny ľudovej hudby Maďarskej akadémie vied Dr. Szomjas-Schiffert György, ktorý v rokoch 1957—1967 zapísal vyše 1000 piesní. Jeho, skúmateľská práca sa orientovala hlavne na piesňový materiál nočných strážcov, ale okrem neho zapisoval všetko od najjednoduchších detských hier, až k obradným piesňam všetko. Jeho práca o piesňach nočných strážcov bola vydaná v Budapešti roku 1972 pod názvom „Hajnal vagyon, szép piros“ (Osvit býva červený). Účastníci národopisného seminára ÚV Csemadok-u v roku 1982 prevádzali výskumy ľudovej hudby na Žitnom Ostrove v 12 lokalitách. Piesňový materiál uvedený v tomto článku zahrňuje ľudové piesne Žitného Ostrova zapísané od začiatku tohoto storočia, nachádzajúce sa v publikáciách a v rukopisných zbierkach. Pri výbere ľudových piesní sme dbali o to, aby boli reprezentované hlavne piesne starého štýlu. Piesne novouhorské sme vynechali zo zbierky príkladov, nakoľko tieto sú viacmenej rovnaké na celom maďarskom jazykovom území, takže nemajú žiadne špecifické hudobno-dialektové zvláštnosti. Starý štýl v maďarskej ľudovej hudbe, na celom maďarskom jazykovom území, je zastúpený piesňami s descendentnou melodikou, medzi ktorými sú aj piesne pentatonické. (napr. III/IO a 20). Piesne III/2, 3, 8, 13, sú descendentné, na prvý pohľad diatonické, ale v melodických obratoch sa nachádzajú stopy anhemitonickej pentatoniky. Archaičnosť týchto piesní dokazuje aj pieseň III/5 ktorú Zoltán Kodály vo svojej knihe „A magyar népzene“ [Maďarská ľudová hudba) porovnáva s jednou nogajsko-tatarskou piesňou, kde príbuznosť dvoch piesní je nesporná. Na ľudovú hudobnú tvorbu Žitného Ostrova sú charakteristické piesne gajdoššké. Predpokladáme, že na Žitnom Ostrove pôvodne gajdy boli najobľúbenejším hudobným nástrojom pri doprovode ľudových tancov. Medzi gajdošskými piesňami je niekoľko melodických typov, v ktorých sa jasne vyrysujú interetnické vzťahy sľovensko-maďarské. Pieseň III/31 je variantou jednej starej tanečnej piesne z XVII. storočia, ktorú poznáme z kodexu „Kájoni “ (1634—1671). Výber vokálných piesní v zbierke príkladov dokazuje, že piesňový materiál starého štýlu tradičnej ľudovej tvorby na Žitnom Ostrove sa stotožňuje s charakteristickými vlastnosťami II. hudobného dialektové ho územia podľa dialektového zoskupenia Bélu Bartóka.
