Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)

Dudich, Alexander: Ektoparauitofauna cicavcov a vtákov južnej časti Podunajskej nížiny so zreteľom na Žitný ostrov. 1. Siphonaptera

Druhy rodu Ctenocephalides žijú predovšetkým na domácich, zdivo ­čelých, zriedkavo na divožijúcich mäsožravcoch na južnom Slovensku. Vermipsyllidae Chaetopsylla globiceps (Taschenberg) 1880 Literárne údaje: Bratislava-Petržalka, Jur pri Bratislave-Šúr, Čičov, Štúrovo (Cyprich et al. 1984, Cyprich, Kiefer 1983, Kostovčíková 1981). Monoxénny parazit líšky (V. vulpes L.), počítame s rozšírením na celej Podunajskej nížine. Sifonapterocenózy mikromamálií Podunajskej nížiny Z množstva systematických aj ekologických skupín hostiteľov, na ktorých blchy parazitujú, sme sa v rámci terénneho výskumu venovali iba drobným zemným cicavcom (hmyzožravce a hlodavce), Z tejto po­merne vyhranenej cenózy hostiteľov a ich ektoparazitov sme získali kvantitatívne dostačujúce, sezónne i biotopicky diferencované materiály, ktoré dovoľujú v hrubých rysoch načrtnúť štruktúru synúzií blch mikro­mamálií čo do rozlohy prevládajúcich, teda aj funkčne významných pô­vodných aj antropogénnych biotopov. Charakter sifonapterocenóz charakteristických biotopov Žitného ost­rova a ďalších oblastí Podunajskej nížiny udávajú 4 druhy, ktoré sme zistili pravda v rôznych pomeroch zastúpenia, ale vo všetkých skúma­ných formách (Obr. 8). Vo vlhších lesných biotopoch, ale aj v bezles­­ných mokradiach Žitného ostrova prevláda C. agyrtes a M. turbidus, na suchších, najmä bezlesných stanovištiach C. assimilis a N. fasciatus. Len na pahorkatine dominuje v rôznych drevitých formách C. solutus a vý­lučne v močiaroch Žitného ostrova žije M. walkeri. Vo všetkých typoch biotopov hojne žije na piskoroch P. soricis, iba na pahorkatine lesný druh D. dasycnema. Zjednodušené grafické znázornenie relatívne kvan­titatívnych pomerov v jednotlivých synúziách (obr. 8) súčasne vhodne vystihuje rozdiely v ekologických nárokoch druhových dvojíc ako C. a­­gyrtes, C. assimilis, N. fasciatus a M. turbidus, ktorých ekologické roz­šírenie má v študovanej oblasti zjavne komplementárny charakter. Dru­hove najpestrejšie sú nezaplavované lužné lesy a dubové, príp. dubohra­­bové lesy na Hronskej pahorkatine — kde sme zistili zhodne 11, t. j. 73 % všetkých druhov- Malý počet druhov v inundovaných lesoch, ako aj v mokraďových oblastiach (5—7 sp. t. j. 33—47 %) nepochybne súvisí so záplavami a s vysokou hladinou spodných vôd, ako limitujúcim fakto­rom existencie mnohých druhov. Zloženie synúzií bích mikromamálií antropogénnych či antropicky silne ovplyvnených biotopov je podmienené v prvom rade charakterom (habitusom) biotopu, prítomnosťou drevinovej vegetácie, vlhkosťou pro­stredia, ktoré vlastne určujú aj hostiteľské spektrum. Najmä v prípade sekundárnej stepi (agrocenózy) jej štruktúrnych prvkov majú však ur­čujúci vplyv okolité alebo susedné pôvodné formácie, ktoré sú refúgiom cilivejších (lesných) prvkov, ktoré prostredníctvom migrácie hostite­ľov prenikajú do agrocenóz prípadne až do urbánnych biotopov. Sifonapteru’mina mikromamálií Žitného ostrova a jej vývoj v poľa­­dovom obduhí Už v úvodri sme spomenuli, že Žitný ostrov predstavuje jedinečný kraônný typ v Panónskej nížine v dôsledku svojrázneho geomorfolo ­gického vývoja, preto ani vývoj biocenóz v tejto oblasti nemá obdoby

Next

/
Thumbnails
Contents