Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Dudich, Alexander: Ektoparauitofauna cicavcov a vtákov južnej časti Podunajskej nížiny so zreteľom na Žitný ostrov. 1. Siphonaptera
v celej Európe. Čo odlišuje prírodu Žitného ostrova od iných fluviálnych rovín Karpatskej panvy, je prítomnosť rozsiahlych depresií — tzv. mokradí s reliktnými prvkami flóry a fauny. Z nich sú z hľadiska parazitofauny mikromamálií predovšetkým zaujímavé — hraboš severský panónsky (M. oeconomus méhelyi Éhik), ktorý bol prvý raz ohlásený od Šamorína na Žitnom ostrove. Na tohto reliktného hlodavca je v Panónskej nížine existenčne viazaný druh Megabothris walkeri (Rothsch. j — ktorý dosiaľ spolu so svojím hlavným hostiteľom tu úspešne prežíva, odolávajúc tak nepriaznivým zmenám vyplývajúcim jednak zo sekulárnych sukcesných zmien, najmä však antropickej transformácií ich životného priestoru. Zhodné a odlišné črty sifonapterofauny drobných cicavcov Žitného ostrova a okolitých geomorfologických celkov južného Slovenska sme znázornili na Obr. 9, opierajúc sa o literárne pramene, najmä však o vlastné materiály výskumu parazitofauny mikromamálií južného Slovenska, ktorý tu robíme už od r. 1976 (Dudich 1982, 1985 a i.j. Spoločným rysom fauny celej Podunajskej roviny — vrátane Žitného ostrova — a susediacich pahorkatín je absencia horských (montánnychl a niektorých európskych prvkov komplexu arboreálnej fauny (H. talpaa, C. congcner, P. „kohauti” — A. Obr. 9), ktoré majú už v oblasti vplyvu kontinentálneho podnebia Panónskej nížiny vyslovene montánny (pseudomontánny) charakter rozšírenia. Nájdeme ich však spolu s pravými horskými druhmi (A. nuperus, P. fallax) v Malých Karpatoch a niektoré z nich aj na Borskej nížine. Spoločné druhy pre celé územie, znázornené priečnym profilom Podunajím od r. Moravy po Ipeľ v obr. 9, sú druhy také ekologicky plastické, prvky komplexu arboreálnej fauny, ktoré majú jednak široké hostiteľské spektrum a polyzonálny typ rozšírenia (lužné lesy až horské lesné ekosystémy) — C. obr. 9. II tejto skupiny je pozoruhodný iba alternatívny výskyt subspécií C. agyrtes (Heller) resp. ich intergrádov, spôsobený nie však rozdielnou ekológiou rozličných rás tohto polytipického druhu, ale svojráznym priebehom faunogenézy diskutovaného priestoru v poľadovom období — k čomu sa ešte vrátime neskôr. V celej oblasti Podunajskej nížiny sú prítomné kozmopolitné druhy (N. fasciatus, L. segnis), viazané na synantrópny výskyt komenzálnych populácií hlodavcov (B — v obr. 9). Výnimkou je tu stepný druh N. mokrzsckyi (Wagner) — ktorého pôvod nie je celkom jasný (cf. Jurík 1962; Dudich, Matoušek 1985). Iba v oblasti pôvodných lužných lesov Podunajskej roviny — hlavne na Žitnom ostrove — žijú na vlhkosť prostredia náročné a na prítomnosť pôvodných biocenóz (luhy, mokrade) viazané arboreálne prvky, ako P. bidentata, M. turbidus a M. walkeri — (D v tab. 9) — ktoré na okolitých pahorkatinách úplne chýbajú a nájdeme ich — až na posledný z nich — už bukovo-dubovom vegetačnom stupni pohorí vrúbiacich Panónsku nížinu (už v Malých Karpatoch). Je pozoruhodné, že z ostatných druhov komplexu arboreálnej fauny (E — obr. 9) dosiaľ nebol na Žitnom ostrove spoľahlivo preukázaný výskyt jednak špecifických parazitov krta (C. bisoctodentatus a P. similis) a dvoch oligoxénnych druhov s úzkym hostiteľským okruhom (D. dasycnema — Soricidas; C. solutus — r. Apodemus), všeobecne rozšírených a hojných už na nezaplavovanej rovine a najmä v pôvodných lesných biotopoch Podunajskej pahorkatiny. Absencia tejto skupiny na rozsiahlych plochách Žitného ostrova a dunajskej nivy, ktoré boli ešte nedávno pravidelne inundované, svedčí
