Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Hrubík, Pavel - Benčať, Tibor: Súhrn doterajších poznatkov zo štúdia fosílnych kmeňov dubov nájdených pri Gabčíkove
Súhrn doterajších poznatkov zo štúdia fosílnych kmeňov duhov nájdených pri Gabčíkove Pavel Hrubík, Tibor Benčať „Arborátuni Mlyňany“ — Ústav dendrobiológie CBEV SAV Výstavba sústavy vodných diel na Dunaji podnietila koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov viaceré vedecké inštitúcie na zintenzívnenie rozsiahlejšieho záchranného a dokumentaristického výskumu Žitného ostrova — územie medzi Dunajom a Malým Dunajom — geomorfologicky spadajúceho do Podunajskej nížiny, fytogeograficky do oblasti Pannonica, klimaticky do teplej oblasti A, svojou rozlohou cca 150 000 ha, predstavujúceho z dendrologického hľadiska! významné územie lužných lesov Slovenska, kým z agronomického hľadiska zasa najprodukčnejšiu poľnohospodársku oblasť ČSSR vôbec. Vzhľadom na to, že na tomto území v dôsledku národohospodársky významnej výstavby vodných energetických diel na Dunaji urobia veľké zásahy do krajiny, v súlade s celosvetovým aj celoštátnym trendom výskumu v oblasti fytogeografie podujal sa autorský kolektív pod vedením doc. Ing. Františka Benčaťa, DrSc. (Benčať. F. a kôl. 1984) na uskutočnenie fakticky už len „zachraňovacieho“ mapovania rozšírenia drevín v tejto oblasti, s cieľom vytvoriť spoľahlivé podklady pre budúce porovnávacie štúdie, snažiace sa zachytiť zmenu ekológie krajiny (vegetácie predovšetkým) pod vplyvom veľkého technického diela. Keďže výstavba vodných diel na Dunaji bude mať zrejme značný vplyv aj na celkový stav vegetácie tohto územia, mal a má širší lesníckobotanický výskum Žitného ostrova svoje opodstatnenie i z historického hľadiska. Duby z doby kamennej Začiatok technickej realizácie významného vodného diela na Dunaji priniesol prvé zaujímavé (najmä pre dendrológov) nálezy už v marci r. 1981, keď bol na odpadovom kanáli pri Gabčíkove vybagnovaný z hĺbky 10 m mohutný kmeň duba (Dunajovec 1981) Kmeň duba mal silnú tmavočiernu až na uhoľ zavráskavenú kôru, ktorá sa neporušená zachovala na viacerých miestach v pazuchách konárov (jeho obschnuté konáre v tme ľahko fosforeskovali). Pomocou ťažkých mechanizmov sa podarilo s námahou vytiahnuť mohutný strom na breh kanála. Hoci na začitku objavenia tohto neobvyklého nálezu neprejavili odborné kruhy (dendrológovia, archeológovia) väčší záujem o dokumentáciu a odborné spracovanie materiálu, podarilo sa (najmä zásluhou dennej tlače) vhodnou populárnou formou pôsobiť na širokú verejnosť s cieľom záchrany tohoto nálezu. Nové slovo uverejnilo v 28. čísle (16. 7. 1981) príspevok J. Dunajovca: „Rástol v pôde veľkomoravskej“, v ktorom autor prejavil osobitný záujem o záchranu tohto vzácneho nálezu a o dube rozprával lesníkom, výskumníkom, sochárom, aby z neho urabili vzácnu sochu, ktorá by prežila stáročia a predĺžila život stromu: „Dozvieme sa presne, v ktorom
