Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Hrubík, Pavel - Benčať, Tibor: Súhrn doterajších poznatkov zo štúdia fosílnych kmeňov dubov nájdených pri Gabčíkove
storočí a možno i roku žil a kedy zomrel? A či aj to, za akých okolností? Bola to tisícročná povodeň? Budú sa dať z letokruhov vyčítať roky suché a mokré ako na věkovitých amerických sekvojách? Možno budeme na vybagrovaných duboch vedieť čítať o dávnych povodniach lepšie ako v kronikách, ktoré pohltili poižare. Aj príroda vie písať svoje dejiny“. Na základe iniciatívy autora uvedeného príspevku sa doručili vzorky dreva stromu pracovníkom Archeologického ústavu SAV v Nitre na rozbor. Vzorky stromu prevzal taktiež vedúci Katedry jadrovej fyziky UK v Bratislave súdruh docent Povinec, ktorý prejavil záujem o dendrologické výskumy stromu. Za pomoci pracovníkov Štátnych lesov v Gabčíkove a pod vedením zaslúžilého umelca, sochára Ladislava Korkoša. majstra dreva, cieľavedome rozdelili strom na tri časti a previezli do jeho ateliéru (hlavná časť kmeňa vzorne zabalená stojí teda na Lubinskej ulici č. 12 v Slávičom údolí v Bratislave; celý priebeh filmovali dokumentaristi Cs. televízie; prevoz vzorne vykonali pracovníci Západoslovenských kameňolomov a štrkopieskov). Druhým predmetným príspevkom, smerujúcim k záchrane a vedeckému zhodnoteniu ďalších unikátnych nálezov, ktoré sa našli pri hĺbení vodnej nádrže pri Gabčíkove. uverejneným v časopise Život, bol príspevok O. Vavrovej: „Duby z doby kamennej”. Zvesť o tom, že plávajúci korečkový velkobager narazil na mohutné kinene stromov, vzbudila najväčší ohlas na Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny v Bratislave. Cien iebo ústredného výboru, RNDr. Ing. Dezider Mágie, vedecký pracovník ÚEBE CBEV SAV, vynaložil maximálne úsilie a osobnú iniciatívu na rôznych vedeckých inštitúc’ách, pracoviskách, múzeách, na záchranu unikátnych exemplárov stromov (medzi dubmi indentifikovali i kmene borovíc) veľkej historickej ceny (Vávrová 1982). Všetko nasvedčovalo tomu, že tieto dubv a borovice sú rovnakého veku ako dub, ktorý z týchto miest vytiahli v roku 1981. Docent Peter Povinec z Univerzity Komenského rádiouhlíkovou metódou určil dobu uložen’a tohto stromu na 8.138 rokov (vtom čase robili na katedre jadrovej fyziky výskum letokruhov dreva, ktorého vzorky poslali zo Škótska — malo len tritisíc rokov). Na brehu novovznikajúcei vodnej nárdže pri Gabčíkove ležalo koncom roku 1982 niekoľko sčernelých kmeňov dubov s charakteristickv popukanou, hrubou kôrou. Drevo ie zdravé, tuhé, sfarbené na svetlejší odtieň ebenu, kôra sa drobí pod prstami ako zoschnutá zem. Vzácne relikvie zostali krížom-krážom nahádzané tak ako ich nechali po vytiahnutí z vodv Bol to dôkazový materiál úctihodných rozmerov — najväčší dubový kmeň mal dĺžku 20,5 m. dolný obvod kmeňa 283 cm. V záujme hodnoveirného vedeckého datovania veku i týchto dubov bol! odobraté vzorkv dreva a kôry pre laboratórne spracovanie na katedre jadrovej fyziky Matematicko-fyzikálnej fakulty UK v Bratislave. Rádtouhlíková metóda, ktorú vykonal RNDr. Alexander Šivo, potvrdila vek vvše 8.000 rokov. Tieto stromy ktoré rástli v č°se vzdialenom nie desaťročia a nie stáročia a vytiahli ich z dna dvanásť metrov hlbokej nádrže, rástli dávno predtým, ako vznikla Veľká Morava, boli mocnúmi, mamutími dubmi už pred naším letopočtom, pred Rimanmi i pred príchodom Keltov na naše územie. Sú to duby z doby kamennej, azda prvé z obdobia bujnej vegetácie po skončení poslednej doby ľadovej. Sú to duby staré osem tisícročí.
