Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Krásny, Alexander: Praveké a včasno stredoveké osídlenie okresu Dunajská Streda vo svete archeologických nálezov
prestierajú na úrodnej nížine stredného Podunajska. Pri súpise mohylových násypov sa na území medzi Dunajom a Malými Karpatmi zistili mohyly v chotárnych častiach 13 obcí (M. Pichlerová 1967, s- 70). Z toho v okrese Dunajská Streda to sú: Čukárska Рака, Janíky (časť D(olné a Horné Janíky j _ Kvetoslavov a Šamorín. Mohyly sa koncentrujú v západnej časti Podunajskej nížiny. Časť leží v západnej oblasti Žitného Ostrova medzi hlavným tokom Dunaja a Malým Dunajjom. Cukárska Рака obec Velká Рака (M. Pichlerová 1967, s. 27). Osamo. tená mohyla zv. Kép domb sa nachádza na severnom konci osady pri rozhraní ciest do Veľkej a Malej Раку. V stredoveku tu bol cintorín. Mohyla sa zachovala, má pravidelný kruhový tvar;. Kultúrnu náplň mohyly zatiaľ nepoznáme, ale patrí pravdepodobne k mladšiemu halštatskému obdobiu. Kvetoslavov (M. Pichlerová 1967, s. 29—30) — v zbierke pnof. A. Kniha sa nachádzajú i mladohaltštatské črepy. Pri niektorých ako nálezisko je uvedená obec Kvetoslavov. V poznámke je zaznačené,že pochádzajú z kopca, čo nasvedčuje, že pochádzajú z mjohyly. Avšak v chotári obce sa mohyly nedajú zistiť. Keramické úlomky patria k rituálnej keramike mladohalštaattského horizontu. Je to časť kónickej pokrývky, držadlo podobnej pokrývky, črep z misky s okrajom dovnútra vtiahnutým črep zdobený na povrchu striebristými pásmi, časť dna z veľkej vázovitej nádoby s úzkym kónickým spodkom čiernej farby a plochý kruhový praslen (perla). Šamorín (M. Pichlerová 1967, s. 32) — na bližšie neznámom mieste v katastri Šamorína sa našli 2 nádoby, ktoré sa po roku 1918 dostali do zbierky A* Khína (v súčasnosti sú v múzeu v Dunajskej Strede). Nádobky patria k mladšiemu halštatskému obdobiu. Je to keramika rituálna, preto možno uvažovať o tom, že pochádza z mohyly. Šálka s ijovným dnom, s nízkymi stenami a pásikovým uchom prečnievajúcim nad okraj. Farba svetlohnedá, zdobená striebristými pásmi z vonkajšej i vnútornej strany (Tab. IV-3). Druhá nádobka je menšia pologuľovitá miska s omletom na dne, čiernej farby so stopami striebristého tuhovania. Janíky časť Dolné Janíky (M. Pichlerová 1967, s. 28—29)., Medzi psadou Dolné a Horné Janíky ležia veľké pravidelné kruhové vyvýšeniny, ktoré tvoria mohylník so 6 mohylami. Medzi mohylníkmi vynikajú ako najzachovalejšie doklady o pochovávaní pod mohyly (História a nálezové okolnosti, vid. M. Pichrerová 1970, s. 15—32). Z týchto mohýl bola záchranným výskumom v roku 1965 preskúmaná mohyla III. Zastupuje začiatočný halštatský stupeň, ktorý je sledovateľný v spôsobe pohrebu, ako aj v súbore keramických milodarov. Záchranným výskumom mohyly III v Janíkoch sa získali nálezy: keramika, zachovala sa v črepoch, medzi ktorými boli štyri vázovité nádoby (Tab. III-5) s rôžjnou výzdobou, črepy z troch; sítulovitých nádob (Tab. IV-2), 8 kónických pokrývok (Tab. IV-1), dve misky (Tab. III-6, 7) a niekoľko okrajových črepov zo sítulovitých nádob a misiek. Na keramike je typická halštatská výzdoba — tuhované čiary tvoriace v základe trojuholníkový motív základný štylistický prejav klasickej fázy halštatskej kultúry u nás i vo východoalpskej oblasti vôbec. Prínosom výskumu mohyly III v Janíkoch sú poznatky k riešeniu celkovej problematiky halštatského obdobia u nás, predovšetkým v tom, že materiál poskytuje podklady na vyčlenenie začiatočného halštatského stupňa. Získal sal npvý materiál poskytujúci podklady na utvorenie uce
