Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (9. évfolyam, 1985)
Krásny, Alexander: Praveké a včasno stredoveké osídlenie okresu Dunajská Streda vo svete archeologických nálezov
lenejšieho pohľadu na prostredie staršej doby železnej u nás. Sústredenie kniežacích mohylníkov v západnej časti1 Žitného Ostrova dovoľuje predpokladať isté centrálne postavenie tohto územia. V roku 1979 M. Pichlerová po opätovnej prehliadke^ lokality zistila nález nádobky v blízkosti mohýl II а III. Na základe nálezových okol ností predpokladá autorka, že sa jedná o pozostatky hrnčiarskej pece, ktorá vyrábala kultovú keramiku pre hrobové výbavy mohýl (M. Pichlrová 1980, s. 174—175). V rokoch 1982 a 1983 boli skúmané mohyly V а XI. pri ktprých sa zistilo, že patria do doby halštatskej. V mohyle XI bol odkrytý žiarový hrob (E, Studeníková 1983, s. 230—231; 1984, s. 208—209). Z obdobia mladšej doby železnej (laitén), keď na územie Slovenska prenikajú kmene historických Keltov, je zatiaľ z územia na úseku Samorín—Gabčíkovo známy jeden objekt (M. Hanuliak 1979, s. 84). Po prelome letopočtu do 4. storočia územie Slovenska sa dostáva do susedstva rímskeho impéria. O tom, aké postavenie malo územie Žitného ostrova v tej dobe, sa napísalo mnoho hypotéz, ktoré v rámci tejto práce nebudeme uvádzať. Určite sa na územie okresu dostali výrobky rímskych provincií. Zatiaľ sú to len sporadické nálezy, ktoré sústredil vo svojej práci V,. Ondrouch (V. Ondrouch 1938). Ojedinelé nálezy rímskych mincí sa našli v Dobrohošti, Kvetoslavove (Úzor), v Lehníciach (Sása) a v Topolníkoch [Horný Náražd) (V. Ondrouch 1938, s. 68, 69 71). V Dunajskej Strede sa našli črepy z keramiky a jedna bronzová spona [V. Ondrouch 1938, s. 82). V Kvetoslavove sa našla časť džbánku s glazúrou [V. Ondťouch 1938, s. 99). Z Vojky nad Dunajom (Vajka nad Dunajom) časť šedej nádoby (V- Ondruch 1938 s. 99), z Lehníc (Veľký Lég) pochádza kolienkovitá spona (V. Ondrouch 1938, s. 89). Okrem ojedinelých nálezov sa v Dunajskej Strede zachovali pamiatky zo žiarových hrobov kultúry rímsko-provinciálnej, datované do 3. storočia (Ľ. Kraskovská 1951, s. 320—321). Ci v dobe rímskej bolo územie okresu osídlené, to môže dokázať len sústavný prieskum. Doklady osídlenia v dobe sťahovania národov z územia okresu Dunajská Streda sú známe z jednej lokality. V rokoch 1948 a 1950 v Dvorníkoch na Ostrove (osada Malé Dvorníky) boli preskúmané tri kostrové hroby z doby sťahovania národov. Kostrové hroby boli vykrádačmi značne rozrušené. Z nálezového materiálu sa zachovali dva džbány (Tab. IV-4, 5) a zvyšky obojstranných hrebeňov. Autorka datovala tieto nálezy do 5. storočia (Ľ. Kraskovská 1951a, s. 321). Obdobie včasného stredoveku (6.—10. storočie) je z hľadiska osídlenia územia okresu archeologicky neprebádané. Náhodné nálezy z Gab číkova a Zlatých Klasov (osada Maslovce a Rastice) naznačujú, že v dobe avarského kaganátu ťo bolo územie osídlené obyvateľstvom z doby avarskej ríše. Datovateľné nálezy pochádzajú zo 7.—8. storočia. Z Gabčíkova bola získaná do SNM Bratislava v roku 1945 (zbierka zo zámku Amadé (Jchritz) časť bronzovej opasklovej garnitúry, ktorá pochádzala pravdepodobne z porušeného jazdeckého hrobu. Podľa priloženého lístku nález mal pochádzať z hliníka v Gabčíkove (Bos). Z opaskovej garnitúry sa zachovalo veľké nákončie so zverným motívom (Tab. V-4 a, 4 b), prelamované obdĺžnikové kovanie s grifom (Tab. V-5), vrtuľovité kovanie (Tab. V-3) a dva bronzové náramky (Tab. A-l, 2) (Z Cilinská 1960, s. 837).
