Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (8. évfolyam, 1984)
Marczell Béla: Výročné zvykoslovie na Žitnom ostrove (Resumé)
Výročné zvykoslovie na Žitnom ostrove (Resumé) V tradičnom životnom trende dedinského ľudu sa nový rok začínal zimným slnovratom, vianočnými sviatkami- V pohanskom živote Rimanov vtedy oslavovali sviatok Sol invictus na pamiatku Nepremožiteľného Slnka, no rozšírením kresťanstva sa tento sviatok zmenil na významný deň — deň narodenia Ježiša. Cirkev po všeobecnom prijatí kresťanskej viery veľmi múdro zlievala svoje učenia s pohanskými zvykmi a poverami, čiže magickým pohanským zvykom dávala mystický obsah. Vianočné zvykloslovie bolo veľmi bohaté. Sviatočnú náladu tohto obdobia vytvorili aj adventské betlehemské hry. Tieto hry sa objavili ešte v stredoveku vo forme bábkového divadla, ktoré sa postupom času vo veľkej miere zmenili; sa na Žitnom ostrove obmedzuje na hru pastierov. Veselí, vo vyvrátených kožuchoch oblečení pastieri, nesúc so sebou malý Betlehem — vo forme drobného vežatého kostola — predviedli domácim žartovnú hru. V strede tohoto ľudového divadla stáli oznamovanie narodenia Krista pána, jeho vítanie a tiež gazda, ktorý po zábavnom predstavení ich obdaroval. Betlehemci sa lúčili od domácich s božským požehnaním. Vianoce sú jedným z najvýznamnejších sviatkov ľudovej tradície. Z bohatstva ľudových zvykov miestami ešte donedávné pretrvávalo štredrovečerné vinšovanie po domoch. Deti chodievali z domu dej domu, pozdravili domácich a spievali pieseň: Csordapásztorok midôn Betlehemben (Betlehemskí pastieri...). Jedna z vianočných ozdôb je ozdobený smrek, t. j. vianočný stromček. Na ňom visiace jednotlivé ozdoby, cukríky, čokoláda, jablká a orechy pôvodne mali svoj symbolický význam. Cukríky, čokoláda, jablká a orechy symbolizovali zlú moc, ozdobné predmety z papiera zase hada, zvádzajúceho človeka na zlo. Vianočné obdarovanie členov rodiny, bohatosť a pestrosť večere na ktorej sa musel zúčastniť každý člen rodiny — cielili k zabezpečeniu bohatstva a šťastiai v novom roku pre celú rodinu. V prospech tohoto pripravili aj vianočný stôl, na ktorom sa nachádzali všetky k životu a k príprave jedál potrebné rekvizity: korenie, ovocie, hrach, varecha, slama, chlieb, koláč, mužský klobúk, biblia a modlitebná knižka. Povery súvisiace s polnočnou omšou: Ak sa niekto počas tejto omše postavil na lucijný stolček (pripravený vlastnoručne od Lucie do Vianoc), uvidel bosorky z dediny. Dievčatá, ktoré vtedy zobrali so sebou do kostola med, a potom ním potajomky natreli okraj šiat svojich milencov, získali si ich vernosť na celý život. Verili tiež v to, že o polnoci, keď sa začínala polnočná omša, dobytok v maštali prehovoril a vyrozprával, ako sa gazda choval k nemu po celý rok. Obdobie medzi Vianocami a Novým rokom na Žitnom ostrove sa volalo: két karácsony koze (medzivianočné obdobie). Významnými dňami tohto obdobia boli: deň Štefana (26. dec.), deň Jána (27. dec.), Mláďatká (28, dec.) a tiež posledný deň, deň Silvestra (31. dec.). Na Stefana a na Jána boli rozšírené rôzne vinše, na Mláďatká chodili mládenci šibať dievčatá a ženy, na Silvestra usporiadali ples. Mládenci presne o polnoci zazvonili v kostole, takto sa lúčili so starým rokom a vítali Nový rok. V tento deň bolo zvykom ďalej aj liatie olova: podľa tvaru olova veštili dievky zamestnanie svojich budúcich manželov. Na prvého januára chodili po domoch vinšovať. V tento deň nejedli hydinové mäso, aby im šťastie neodletelo. Ženy, dievky a ani malé dievčatá nevyšli z domu, aby neodnášali šťastie. Tri krále v podunajských dedinách Žitného ostrova, kde vodné mlyny ešte fungovali, boli aj oslavou mlynárov. Oni usporiadali v tento deň ples, manifestáciu, veselú ľudovú zábavu; a zahrali aj tradičné ľudové divadlo mlynárov. V tento deň sa chodilo aj s hviezdou, pričom sa spievalo pieseň: Szép jel, szép csillag... (Pekný znak, pekná hviezda ...). Dňami študujúcej mládeže boli deň Blažeja a Gregora. Žiaci zbierali po dedine pre učiteľa šunku, slaninu a rôzne potraviny — ako plat za jeho celoročnú prácu. Na Hromnice (2. febr.) dali v kostole posvätiť sviečky, aby im svietili v deň posledného súdu. Marczell Béla
