Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (8. évfolyam, 1984)
Pomichal Richard: Súčasné rozšírenie bociana bieleho (Ciconia ciconia L.) v okrese Dunajská Streda
Súčasné rozšírenie bociana bieleho (Ciconia ciconia L.) v okrese Dunajská Streda Richard Pomíchal Aktuálnosť sledovania populačnej dynamiky bociana bieleho v jednotlivých geografických celkoch Slovenska, okrem regionálneho významu pre ochranársku' prax, je daná predovšetkým skutočnosťou, že v západnej polovici areálu rozšírenia sú jeho populácie na ústupe (Štollmann 1971). Svedčia o tom výsledky medzinárodných sčítacích akcií z rokov 1934 (Schüz 1936) a 1958 (Schiiz a Szijj 1962). V niektorých podhorských a horských oblastiach strednej Európy možno pozorovať populačný zostup tohto druhu. Podobne je tomu i na Slovensku (Štollmann 1964, 1971)) Údaje o hniezdení bociana bieleho zo Žitného ostrova, z oblasti Gabčíkova (Bős), podáva Schenk (1913). Podrobný súpis ich hniezdísk územia nášho okresu uverejnil Štollmann (1971). Ucelené výsledky o populačnej dynamike tohto druhu v našom okrese prvýkrát získal Kiss (1981). Metodika Na podnet dotazníkovej akcie ÚV SZOPK vykonali pracovníci Žitnoostrovského múzea r. 1983 prieskum rozšírenia bociajia bieleho na území okresu Dunajská Streda. Pri mapovaní hniezd tohto druhu sme vychádzali z údajov Štollmanna (1971) a Kissa (1981), ako i z vlastných skúseností. Údaje o obsadených (resp. neobsadených) hniezdach, počtoch mláďat uvádzame podľa vlastných zistení, respektívne podľa údajov získaných od 2—3 informátorov pôsobiacich v blízkosti hniezda. Prieskum sme uskutočnili v období od 25. júla do 15. augusta. Získané údaje sme kartotečne spracovali. Kartotéka je uložená v archíve Žitnoostrovského múzea v Dunajskej Strede. Na tomto mieste ďakujem kolegom L. Kovácsovi, L. Lelkesovi a L. Molnárovi za ich nezištnú pomoc pri terénnom výskume. Prírodné podmienky Žitný ostrov, ohraničený Dunajom a jeho najväčším ľavostranným ramenom Malým Dunajom, je zhruba 100 km dlhý, 20 km široký a má rozlohu cca 1600 km2. Je na klonený od severozápadu k juhovýchodu, od 134 m n. m. k 107 m n. m. Relatívne výškové rozdiely na 1 km'i sú maximálne 5 m. Toto ploché, málo rozčlenené územie vzniklo akumulačnou činnosťou Dunaja a jej prítokov v štvrtohorách, najmä v pleistocéne. Rieky v mäkkých plelstocénnych nánosoch meandrujú, tvoria mŕtve ramená. Pozdĺžnou osou Žitného ostrova je výrazný pleistocénny agradačný val so zbytkami zamokrených ramien (Kunský 1968). Okres Dunajská Streda leží v centrálnej časti Žitného ostrova. Nadmorské výšky na území okresu sa pohybujú od 127 m n. m. (Samorín) do 112 m n. m. (Dunajská Streda, Galovo). Na Žitnom ostrove je priemerná ročná teplota vzduchu o niečo vyššia ako 10 (IC. Najnižšiu priemernú mesačnú teplotu, —1 až —2 <>Ĺ1, má január. Najsuchšou časťou tohto územia i celej Podunajskej roviny je stredná časť ostrova od Galova na sever smerom k Seredi a na východ k Novým Zámkom. Množstvo zrážok je tu 550 mm i menej, v iných oblastiach do 600 mm. Pozdĺž Dunaja a jeho ramien sú zachovalé lužné lesy, kde dominantnými druhmi drevín sú vŕba biela a krehká, topoľ biely, topoľ sivý a topoľ čierny. Převážná časť lužných lesov je však premenená na monokultúry šľachtených topoľov, podobný je aj osud lesov vo vnútri ostrova. Od roku 1876 do roku 1926 orná pôda na dolnej časti Žitného ostrova sa zväčšila o 70 % (Lednár 1954) a dnes pokrýva 90 % plochy regiónu. Zväčšovanie ornice sa dialo predovšetkým na úkor močiarov, mokrých lúk a pastvín, biotopov, ktoré sú potravinovou bázou bociana bieleho. V súčasnosti na území okresu prebieha výstavba VD Gabčíkovo —Nagymaros, ktorá vedie k ďalšiemu zmenšovaniu pôvodných biotopov.
