Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (8. évfolyam, 1984)
Kovács László: Údaje o začiatkoch socializácie poľnohospodárstva v dunajskostredskom okrese
I. typ — vlastníctvo pôdy nebolo spoločné, iba niektoré poľnohospodárske práce sa vykonávali spoločne; mimoriadne veľa dokumentov dokazuje prvé spoločné sejby. II. typ — pôda už bola v spoločnom vlastníctve. Prechod k druhému typu bol na mnohých miestach nášho okresu sprevádzaný slávnostným aktom rozorávania medzí, o čom podrobne podávali informácie vtedajšie hromadné oznamovacie prostriedky, predovšetkým tlač. III. typ — IV. typ — sú vyššími typmi družstevného hospodárenia; pôda, výrobné prostriedky i hospodárske zvieratá boli už v spoločnom vlastníctve. K rôznym typom pr'náležali samozrejme rôzne formy odmeňovania a naturálií. Družstvá I. a II. typu znamenali začiatky združstevňovania a jeho prechodnú formu a od roku 1951 postupne (najmä po februárovom zasadnutí krajského výboru KSČ vo februári 1951 a po I. zjazde družstevných roľníkov v roku 1953] prechádzali na vyššie formy hospodárenia. Tento prechod v celoštátnom meradle bol najrýchlejší v Dunajskostredskom okrese. Napr.: Jednotné roľnícke družstvo v Made bolo založené v roku 1949 v prvom type, v roku 1952 sa stalo družstvom II. typu a ešte toho istého roku začalo hospodáriť v treťom type. V Cilizskej Radvani bolo založené vo februári 1949 hneď družstvo II. typu ktoré už v lete 1950 prešlo na formy hospodárenia III. typu. Je zaujímavé sledovať toto postupné a predsa rýchle tempo rozvoja na príklade čalovského družstva, ktoré svojím spôsobom je v našom okrese všeobecné. V roku 1948 sa vytvorilo strojové družstvo za dotácie štátu, na jeseň v roku 1949 sa zmenilo na družstvo I. typu, v auguste 1950 na družstvo II. typu a ešte v tom istom roku na poľnohospodárske družstvo III. typu. V bývalom Dunajskostredskom okrese v roku 1952 ako v prvom v republike pracovali už iba družstvá vyšších typov: 29 družstiev III. typu a 7 družstiev IV. typu. Keď už boli splnené politické podmienky vzniku družstiev a vyriešené ich právne usporiadanie, dôležitým problémom sa stal pôdny fond a s tým v súvislosti a] zlože nie členstva. Veľká časť družstiev v našom okrese pri vzniku obhospodarovala veľmi skromný pôdny fond. Ako sme už spomenuli, išlo predovšetkým o opustenú alebo vyvlastnenú pôdu, na ktorej hospodárili poľnohospodárski robotníci, väčšinou bývalý nádenníci alebo sluhovia. Pôdny fond družstiev sa síce zvýšil vyvlastnením pôdy bohatých sedliakov a kulakov, ale družstvám sa s touto pôdou nedostávalo nových pracovných síl. Skutočnú zmenu v prírastku pôdneho fondu, ako i zvýšenie počtu členov v družstve a ich zloženia znamenal vstup malých a stredných roľníkov do družstiev. Hromadný vstup tejto skupiny roľníkov, ktorý bol výsledkom dôslednej agitácie, znamená, že obce v našom okrese sa zmenili vo svojom celku na družstevné obce. Sledujme zmenu pôdneho fondu a zloženia členstva v dvoch menších obciach — Kl'účovci a v Jurovej, kde obyvateľstvo obce koncom štyridsiatych rokov a v päťdesiatych rokoch pracovalo takmer bez výnimka v poľnohospodárstve. V Kľúčovci vznikol dvojčlenný prípravný výbor v roku 1949, obaja členovia už v období prvej republky boli známymi bojovníkmi strany. V jeseni 1949 vzniklo družstvo prvého typu na 85 ha. s 10 členmi. Týchto 85 ha. sa skladalo z cirkevne] a nájomnej pôdy. 12. 8. 1952 sa družstvo zmenilo na družstvo III. typu. Takmer bez výnimky všetci gazdovia obce vstúpili do družstva. Tak začalo družstvo hospodáriť na 520 ha. ornej pôdy so 120 členmi. V Jurove] sa tento vývoj udial podobne. V decembri 1950 bol vytvorený prípravný výbor a družstvo bolo založené v roku 1951 na sotva 70 ha. s 8 členmi. Pôdny fond pozostával z opustenej a vyvlastnenej pôdy. V roku 1952 vstúpilo do družstva 98 % gazdov, a tak malo družstvo 80 členov, ktorí hospodárili na 670 ha ornej pôdy a 70 ha lúk. Jednotlivé stupne vývoja družstevníctva, charakterizované v týchto dvoch obciach, sa v základných črtách podobali takmer vo všetkých obciach nášho okresu. Výnimku v istom zmysle tvorili iba obce, kde jestvovali veľkostatky s vysokým počtom služobníctva. Tu sa socializácia uberala iným smerom. Na veľkostatkoch, odhliadnúc od prechodného obdobia po oslobodení, sa v zmysle zákona z roku 1948 vytvorili štátne majetky, hoci mnoho štátnych majetkov vytvorených v neskoršom období vzniklo zo skôr založených družstiev. V týchto obciach na viacerých miestach gazdavia založili aj družstvo, takže v obci pracovali dva poľnohospodárske podniky, napr. Čakany, Vrakúň, Gabčíkovo, Rohovce. Neskorší vývoj v týchto obciach už ukazuje odklon, na viacerých miestach však naďalej vedľa seba existujú obidve formy hospodárenia, inde napr. vo všetkých obciach Horného Žitného ostrova, kde sa takto hospodárilo, ŠM pojal skôr založené, spravidla stratovo hospodáriace družstvá. V súhrne môžeme konštatovať, že pri vzniku družstiev sa do spoločného vlastníctva dostávalo 15 až 20 % pôdnej rozlohy obce. Percento členstva v pomere k poľnohospodárskemu obyvateľstvu nevieme vykázať, keďže nám chýbajú spoľahlivé údaje. V roku 1952 sa združstevnilo 85—90 % pôdy, avšak podiel členstva opätovne ani z toho roku nemožno vykázať pre nedostatok údajov.
