Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (8. évfolyam, 1984)
Kovács László: Údaje o začiatkoch socializácie poľnohospodárstva v dunajskostredskom okrese
Až do konca 60-tých rokov pretrvávajúcim problémom spoločného hospodárenia bol rozvoj živočíšnej výroby. S problémami živočíšnej výroby úzko súvisí aj plánovanie investícií. Tieto dva momenty úzko spolu súvisia. Vznikajúce družstvá ani nemali a nevlastnili dobytok, veď zakladajúci členovia družstva boli väčšinou bezzemkovia a vlastníci vyvlastnených pozemkov už skôr odpredávali dobytok. Stav dobytka sa prudko znížil už počas vojny, a to najmä počet ťažných zvierat. V družstvách sa obiavili praktické problémy v živočíšnej výrobe vtedy, keď strední roľníci začali do nich vstupovať a väčšina z nich vniesla do družstva takmer celý hospodársky dvor, včítane hospodárskych zvierat. Také umiestnenie týchto zvierat, aby sa mohli up’atniť íormmy spoločného hospodárenia, nebolo možné. Práve preto mohli hospodárske zvieratá ostať iba v maštaliach gazdov. To však znamenalo vážny problém v morálnom postoii k ťorme spoločného vlastníctva. Vytvárajúce družstvá sa pokúsili o dvojaké riešen’e. Právne predstavovali hospodárske zvieratá spoločné vlastníctvo družstva, ale naďa’ei ostali v maštali bývalého vlastníka, ktorý sa o ne staral, a zo spoločného st dávalo iba krmivo1 pre zvieratá. Druhé riešenie — neskôr sa stalo všeobecným — bolo, že zvieratá síce ostali v maštali býva’ého vlastníka, ale starali sa o ne určení členov’a družstva. V oboch prípadoch však hlavným problémom bo’a ťažká kontrolovateľnosť spotrebovaného krmiva, veď aj hospodárske zvieratá, ktoré ostali naďalej vo vlastníctve člena, boli v tej istei maštali. Vtedaíší predsedovia vytvára’úcich sa družstiev vo svojich spomienkach takmer bez výnimky videli práve túto situáciu ako najťažšie riešiteľnú. A skutočne myšlienka združstevňovania sa naineskôn prejavila práve v živočíšne! výrobe. Ďalší vývoj družstiev bol teda možný ibbä) tak, keď sa ai v živočíšnej výrobe vytvor!a formy spoločného hospodárenia. Rolo treba zriadiť spoločné družstevné hospodárske dvory, kde sa predovšetkým stavali maštale. Toto znamena’o v poľnohospodárstve investície takého veľkého rozsahu, ktoré mimoriadne zaťažili ai štátny rozpočet. Keďže družstvá boli začínajúce poníky, nemali k dispozícii obehové fondv a stavby mohli preto rieš’ť iba úverom. (Po spoločným ustajňovafním zvierat sa pokúšali na mnohých miestach, napr. v Cilizskej Radvani, v Pastuchách vvrovnať tak. že prerábali vyvlastnené väčšie maštale gazdov. 1 Ako prvé obyčajne sa stavali maštale nre hovädzí dobytok (kravínyl, potom matečníky a napokon s’epač’e farmv. z ktorých veľká časť však čoskoro zanikla. Väčšie investičné akcie sa rozbehli v družstvách v roku 1950 a do roku 1956 boli takmer bez výnimky hotové najdôležite’š’e stavbv. ktoré slúžili zvýšeniu úrovne živočíšnej výroby. Overy znamenali pre družstvá vážne skúšky, platenie úrokov často znamenalo odvod väčšej časti ročného zisku, a prfimy členov družstva boli preto mimoriadne nízke. Podľa výkazu z roku 1952 snnmedzi 36 družstiev býva’ého Dunajskostredského okresu iba 13 malo úver pod 1.600.060.— Kčs (v starej menel. T'eto obete však družstvá museli prijať, keď chcel’ pokračovať v skutočnom spoločnom hospodárení. Členov však bolo treba o všetko presviedčať, čo nebola ľahká politická a spoločenská úloha. Nie je náhoda, že v takýchto podmienkach sa mimoriadne často menili funkcionári družstva. Boli aj také družstvá, kde sa v priebehu roka aj dvakrát dostal na čelo vedenia nový predseda. Avšak budúcnosť jednoznačne dala zapravdu tým. ktorí vytrvali. Do konca 50. rokov družstvá splatili dlžobv, a tak sa dve z6k’adné odvetvia poľnohospodárstva, rastlinná a živočíšna výroba, dostali na rovnakú úroveň a hospodárenie začalo prebiehať v oboch odvetviach na úrovni veľkopodnikov. O prvých rokoch vytvorených družstiev, o ich výrobných výsledkoch, ako ai o príjmoch členstva a ich vývoji, môžeme iba veľmi ťažko vytvoriť presný obraz. Toto má v!acern dôvodov. Administrácia družstiev v začiatkoch bola veľmi, nedostatočná. Nevyhotovovali sa odborne kontrolovateľné a porovnávateľné výkazy o výnosoch ani o nríimoch členov. Spomienky bývalých funkcionárov a členov nie sú vždy spoľahlivé. Vo vzn’kaiúcich družstvách bol nedostatok mechanizmov, výroba prebiehala tradičným snôsobom za pomoci záprahov, ktoré vnášali do družstva vstupujúci členovia, alebo tým’ nástroimi, ktoré od členov kupovalo družstvo (sejačky, kosačky, mláťačky atď.l. Na základe pôvodných predstáv strany v súvislosti s poľnohospodárskou polit’kou sa malo zmechanizovanie družstiev podľa Plánov ústredných orgánov uskutočniť prostredníctvom stroino-traktornvých staníc. V našom okrese sa ’ch vytvorilo viac (Štvrtok na Ostrove. Hol’ce. Dunajská streda atď.l a spočiatku bolo ich úlohou zabezpečiť v družstvách naimä obrábanie pôdy. Až v polovici 50. rokov začali družstvá nakupovať stroje, naimä mechanizmy. Nesmierne dôležitým medzníkom v priebehu mechanizácie bola elektrifikácia obcí a družstevných hospodárskych dvorov na začiatku 50. rokov. To umožnilo, že v živočíšnej výrobe sa mohli uplatňovať také nové formy veľkovýroby, ktoré uľahčili a urýchlili prácu aj v tomto odvetví. Obdobie socialistického združstevňovania bolo významným politickým, sociálnym a hospodárskym procesom v obciach nášho okresu. Pod vedením KSC, za význačnej
