Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (8. évfolyam, 1984)
Kovács László: Údaje o začiatkoch socializácie poľnohospodárstva v dunajskostredskom okrese
Vytvorenie jednotných roľníckych družstiev a úspech šírenia myšlienky združstevňovania boli samozrejme závislé na mnohých komponentoch, medzi ktorými dôležité miesto patrilo širokej a cieľavedomej agitácii, poriadaniu náborových akcií Túto úlohu spĺňali Agitátori a inštruktori z národných výborov, Slovenského národného frontu, Slovenského zväzu družstevných roľníkov a rôznych osvetových orgánov. Dôležitosť a potrebu týchto agitačných akcií zdôvodňovalo to, že na mnohých miestach myšlienka združstevňovania v počiatočnom období zakladania družstiev nebola populárna, čoho príčinou bolo najmä konzervatívne myslenie roľníkov. Problémy agitačnej práce spočívali aj v tom, že agitátori boli často na nízkej vzdelanostnej úrovni a neboli na túto prácu dostatočne pripravení. Vznik družstiev napomáhali aj nové zákony, ktoré upravovali a súviseli s vlastníctvom pôdy a poľnohospodárstvom. Tieto, zákony vyriešili otázku pôdy a ich výkonom sa uvoľnila pôda na obrábanie (cirkevná pôda, nájomná pôda, vyvlastnené pozemky a najmä pôda židovských vlastníkov, ktorí sa nevrátili.) Prvé družstvá, ktoré sa v priebehu dvoch rokov vytvorili na území nášho okresu, hospodárili takmer všetky na takejto uvoľnenej pôde. K takejto pôde však vo väčšine prípadov neprináležali žiadne pracovné nástroje ani zvieratá. Tieto podmienky stavali družstvá1 do mimoriadne ťažkej situácie. Zákony, ktoré bezprostredne podporovali socializáciu, boli schválené až po Februárovom víťazstve a iba tieto súviseli so zákonmi o znárodnení. Takýto bol zákon o zriadení štátnych majetkov a lesných majetkov z decembra 1948 a zákon o mechanizácii poľnohospodárstva z februára 1948. Najvýznamnejším zákonom bol zákon o založení jednotných roľníckych družstiev z ,23. 2. 1949. Na základe predchádzajúceho zákona o mechanizácii poľnohospodárstva boli založené strojnotraktorové stanice, ktoré zohrali dôležitú úlohu vo vývoji socialistického poľnohospodárstva a jeho vytvorení najmä tým, že budovali vlastné strojové parky družstiev. (Činnosť strojnotraktorových staníc na území nášho okresu by si vyžadovala osobitnú štúdiu.) Posledný zákon už upravoval zákonným spôsobom družstevné hospodárenie a jeho vývoj. V zmysle zákona o poľnohospodárskom družstevníctve sa uskutočnilo niekoľko typov združstevňovania. V podstate známymi sa stali 4 typy. Podstatný rozdiel medzi týmito typmi spočíval v miere spoločného vlastníctva. Prechod z jedného typu do druhého bol v určitom zmysle historicky viazaný k určitej dobe. Jednotlivé typy boli charakterizované takto:
