Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (8. évfolyam, 1984)
Kovács László: Údaje o začiatkoch socializácie poľnohospodárstva v dunajskostredskom okrese
Údaje o začiatkoch socializácie poľnohospodárstva v dunajskostredskom okrese Gottwald: „Nebude u nás socializmus bez socialistickej premeny dediny!“ Víťazstvo pracujúceho ľudu umožnilo znárodnenie výrobných prostriedkov. Tento proces, ktorý v priemysle prebehol rýchlo a ľahko, bol v poľnohospodárstve pomalší a ťažší. Socializácia poľnohospodárstva však bola v tejto dobe už objektívnou nutnosťou: bolo potrebné odstrániť tie antagonistické rozpory, ktoré jestvovali medzi priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou. Poľnohospodárstvo tohoto óbdóbia je charakterizované drobnými roľníckymi hospodárstvami a v prevahe bola rodinná živnostenská výroba so všetkými svojimi negatívnymi sprievodnými javmi. Túto formu hospodárenia sprevádzala mechanizácia na nízkej úrovni s nízkou produkciou, obyvateľstvo vidieka bolo politicky a spoločensky mimoriadne zaostalé. Všetko toto bolo treba prekonať, teda zaviesť vyššiu výrobnú formu, aby sa i v poľnohospodárstve, tak ako v priemysle, vytvorili podmienky pre základy socialistickej výroby. Túto skutočnosť si uvedomovala predovšetkým KSČ. Má to jednoduché vysvetlenie: vyriešenie poľnohospodárskej otázky už od vzniku strany bolo základným bodom jej politického programu. Je teda samozrejmé, že hned po Februárovom víťazstve sa riešila poľnohospodárska politika. 28. februára 1948 v Prahe na zjazde poľnohospodáskych zástupcov sa Klement Gottwald vo svojom vystúpení zaoberal významom poľnohospodárstva a jeho perspektívami a vyslovil presvedčenie, že združstevňovanie roľníkov je neodmysliteľnou potrebou doby. Dôležitým medzníkom vo vývoji poľnohospodárskej politiky strany bolo zasadnutie ýv KSČ v novembri 1948, ktorého závery zdôraznili, že hlavnou úlohou je podpora všetkých foriem združstevňovania a postupné zatláčanie a likvidácia kapitalistických výrobných pomerov na dedine. Strana považovala za základnú podmienku socializácie poľnohospodárstva silné spojenectvo robotníckej triedy s malými a strednými roľníkmi. Na IX. zjazde v roku 1949, kde sa vytýčil hlavný smer výstavby socializmu, a ktorý sa ukázal mimoriadne dôležitým pre ďalší rozvoj poľnohospodárstva, Klement Gottwald v známych 10 bodoch zdôraznil: „.... je bezpodmienečne nutné, aby sme pre socializmus získali dedinu, získali malého a stredného roľníka, izolovali dedinského kulaka“ V pláne výstavby socialistického poľnohospodárstva v hlavných zásadách vychádzala strana z Leninovho plánu združstevňovania, prispôsobiac ho československým podmienkam. KSČ ako priekopníčka a realizátorka socializácie poľnohospodárstva túto ťažkú úlohu realizovala predovšetkým cestou základných organizácií pracujúcich v obciach. Táto práca, ktorá nebola ľahká, vyžadovala komunistov oddaných srdcom i dušou. Realizácia predchádzajúcich uznesení strany, ktoré sa zaoberali poľnohospodárstvom, ako i uznesenia IX. zjazdu a ústredného výboru z roku 1952 [o posilnení družstiev a ich ďalšom rozvoji), si vyžadovali najprv presný rozbor miestnych pomerov, zorganizovanie agitačnej práce a napokon skutočnú výkonnú prácu v obciach. Tieto úlohy vo vtedajších troch okresoch (v Šamorínskom, Duna|jskostredskom a Čalovskom) riadili a plnili skúsení komunisti. Všade prebrali túto úlohu bojovníci z predmníchovskej republiky a súdruhovia, ktorí pracovali v ilegalite, a po februárovom víťazstve v slobodnom politickom ovzduší s mimoriadnou energiou začali pracovať i komunisti maďarskej národnosti. Najdôležitejšiu úlohu vedľa stranických organizácií v procese socializácie dediny zohrali národné výbory. Na ich pleciach ležala celá ťarcha organizácie družstiev. V zmysle pokynov Povereníctva poľnohospodárstva museli sa starať o organizáciu družstiev, o ich činnosť, schvaľovali prípravné výbory a založenie družstiev, určovali počet členov predstavenstva družstva. Starali sa o výchovu členov družstva a o vyriešenie právnych problémov družstiev- teda mali na starosti rozvoj celého družstevného hnutia. Zápisnice zo zasadnutí rád a plén národných výborov jednoznačne dokazujú túto mnohostrannú činnosť. Národné výbory okrem riadiacej práce významne ovplyvnili rozvoj družstiev aj materiálnou pomocou, ktorú poskytovali formou úverov (najmä na nákup strojov, umelých hnojív a podobne], v prípade neúrody alebo živelnej pohromy upravovali alebo znižovali predpísané kontingenty, upravovali družstevné normy a odmeňovanie atď.
