Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (7. évfolyam, 1983)
1983/4 - Marczell Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 7. Topoľovec
ruky stuhou a steblami obilia, takto ho "zajali*, aby aa vyšlodil zaplatením výkupného. /Vykúpiť sa peniazmi/. Pri zvažovaní hovorili i riekanku, ktorá sa však už dávno zabudla. P© skončení žatvy uplietli dožinkový veniec, z klasov pšenice a ovsa a zdobili ho farebnými stuhami. S veselým spevom na perách niesli ho do gazdovského domu žnice a odovzdával ho prvý kosec, pričom vinšoval: Milý pán gazda! S božou pomocou sme ukončili žatvu. Naáalej Vám želáme i vašej rodine vela zdravia! Nech Vás pánboh živí, aby i na rok sme u Vás žali! Potom pripojil riekanku: Hlásime pánu gazdovi s úctou, že dnes napoludnie sme žatvu skončili. Dajže bože, aby bolo tučné každé zrnko, z bielej múky krehký koláč, mäkký chlebík, aby sa dali piecť. Po odovzdaní venca pohostil gazda žencov večerou a vínom. Výročné sviatky sa vždy slávili s veľkým oduševnením. Poznali povery "inedzi dvoma ženami" a zvyky na sviatok "Panny". Na Ondreja pôstili dievčence, na Mikuláša koledovali Mikuláši, Lucia prinášala šťastie, odháňala zlého a choroby. V adventnej nálade pred Vianocami chodili betlehemci, ktorí tiež prispievali ku šťastiu v dome. Po vstúpení do domu zaspievali: Pastieri, ovčiari, valasi! 0 čom zvučia potôčky? Krásna je táto noc, rýchlo sa rozhliadnite, pozrite smerom k Betlehemu kde Panna porodí la syna, ako sveta spasiteľa! Na štedrý večer - večer narodenia pána - koledovali deti, pastieri práskali bičmi a vinšovaLi na počesť sviatkov. D^om dávali orechy, jablká a peniaze, pastierom slaninu, koláče a klobásu.
