Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (7. évfolyam, 1983)
1983/4 - Marczell Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 7. Topoľovec
Pri večeri, ktorá aa podobala všetkým ostatným na Žitnom ostrove, rozrezali jablko natoľkc časti, koľko bolo členov rodiny. Podľa toho, komu sa koľko ušlo z jadierka, mohol zistiť, či bude celý rok zdravý. Ak dostal málo a jabĺčko bolo čisté, znamenalo to, že bude zdravý. Pred polnočnou omšou chodili koledovať aj dospelí. Medzi nábožné texty vkladali i žartovné. Hrali sa tak, akoby chceli z komína kradnúť klobásu: Nem éram el fáré, Székrfi szekundáre. Ha nem éred fáré, Székrfi szekund áre. Znamená to, že keč niekto nedosiahne klobásu rukou, nech sa postaví na stoličku a sníme ju takto. Cez Vianoce boli známe ďalšie zvyky, ktoré symbolizovali ochranu zdravia. N® Silvestra dievky odlievali olovo: do lavóra dali vodu, do nej vliali roztavené olovo, a to, čo takt© vzniklo, znamenalo budúcnosť. Ke5 mal odliatok podobu šable, znamenalo to, že dievča sa vydá za vojaka, keá podobu topánky, bude ry ta čom obuvník, keá sa uleje veniec, dal sa očakávať skorý vydaj. Bohatý na zvyky bol prvý deň nového roka, ale mnoho zvyklostí sa viazalo i k sviatku troch kráľov, nviatkbm jari - veľkonočnému týždňu. Sedemdesiatsedemročná teta Katka Vidová v súvislosti s veľkonočnou polievačkou porozprávala nasledujúci príbeh: “V Jeruzaleme pred domom Pontského Piláta bola tržnica. Kra máři a kupujúci už od skorého rána medzi sebou rozprávali, že Ježiš vstal z mŕtvych. Jedni tomu uverili, iní nie a tak vznikla hádka. Pre krik Pilát nemohol spať a preto hádajúcich oblial vodou, aby stíchli. Veľkonočná polievačka je spomienkou na túto . udalosť“. Na turičný sviatok i v Tepsľovei volili kráľovnú. Dievčatá oblečené v bielom tancovali v kruhu a spievali: Na turičný deň, prisľúbený učeníkom Ježišovým. •. Neskôr biele šaty zamenili na šaty ozdobené ružami. Zaniklo i koled ovanie z domu do domu a vystriedala ho tanečná zábavao Bola to zábava ruží, podľa ružami ozdobených šiat dievčat. Vte
