Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (7. évfolyam, 1983)

1983/4 - Marczell Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 7. Topoľovec

na rozvaliny. Najstaršie domy - ktoré ležali na najvyššie polože ­ných miestach - sa však nezrútili. Najstaršou a najvyššie polože­nou Časťou obce je i dnes Zemiakový rad /Krumplisor/, tam nikdy nedosiahla ani povodeň ani spodná voda. Sem sa z celej obce zhro­mažďovali zemiaky na zimné uskladnenie. Odtiaľto je odvodnený ná­zov tejto časti obce. Pri výstavbe domov boli základy určené prekríženými topoľový­mi trámami o rozmeroch 40x45 cm alebo 50x50 cm. Do nich zavŕtali boky vo výške stien, oplietli ich ohradou a zamurovali blatom. To­to sa nazývalo bitou stenou /vert fal/. Strecha domu bola pokrytá tŕstím. Takéto domy lepšie odolávali povodniam. Menej odolné domy boli tie, ktoré sa stavali z blata a iíLiny, lebo ich základ bol postavený len z kameňov. Posledné domy 8 trámovými základmi boli zbúrané v polovici 60-tych rokov nášho storočia. V minulom storočí sa obyvateľstvo obce skladalo z gazdov, kto­rí vlastnili aj 500 holdov, zo stredných roľhíkov, malých roľní­kov, sluhov a bírešov. Bíreši sa v zime zaoberali prácami okolo dreva. Drevo hojne poskytovali lužné lesy a používalo sa pri stav­be domov a ako kurivo, ale predávalo sa i do Calova a Dunajskej Stredy. Dedinská chudoba bývala v časti obce zvanej Doghely-Dologhely /Miesto pre prácu/, pretože odtiaľto volali ľudí na roboty. Obec bola maďarská, preto medzi dvoma vojnami bola najsilnej­šou stranou Maďarská národná strana, ale stranu mali i malí roľ­níci. Komunistická strana nebola založená, ale žil tu vojak Čer­venej armády, ktorý bojoval vo VOSR a v bojoch Maďarskej republi­ky rád. Aj obyvatelia Topoľovca žili v ľudských tradíciách. Zvyk sa stáročiami zmenil na zákon, ktorého sa prísne pridržali. Tento zákon ešte začiatkom storočia ohraničoval formy života. Tým zodpo­vedal aj priebeh veľkých letných prác ■₽ žatvy, mlat by, ale aj je­senný zber úrodyo Gazda na sviatok Petra-Pavla šiel na pole pre­zrieť úrodu a keď zistil, že holeň obilia sa láme, začal žatvu. Už v tento deň symbolicky skosil niekoľko otepov, aby tak zahá­jil žatevné práce. V deň začatia žatvy šiel ráno do kostola vy­­modliť si požehnanie. Prácu, ktorá často trvala i mesiace, zača­li modlitbou*Ježišu pornô^". Robotníci symbolicky zviazali gazdovi

Next

/
Thumbnails
Contents