Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)
1982/1 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 1. Pastuchy
ostrice a viazače si pripravili tak, aby boli po ruke. Niekoľko týždňov pred samotnou žatvou ai aj najali Žencov. Títo dostali za svoju prácu 11 o časť, kilogram alebo metrický cent. Prácu začínali vždy a týmto rozjímaním: Ježiši, pomáhaj nám! Žatva na panskom začala v nedeľu bálom a pokiaľ trvala, každú nedeľu mali tancovačku. V práci si po obede vždy trochu oddýchli, V tomto čase vykonali veľa fígľov so spolupracovníkmi, ktorí si zdriemli. Medzi prsty nôh im dali napríklad papier, ktorý zapálili. Na to sa postihnutý zobudil a v panike začal behať po poli, čo vyvolalo v ostatných búrku smiechu. Počas žatvy boli ľudia už okolo tretej hodiny vonku na poliach. Najprv viazali obilie, čo sa dalo robiť len dotiaľ, kým bolo žito zarosené. Dennú prácu dokončili okolo desiatej hodiny večer. Jedna skupina na žatve pozostávala z nasledovných Členov: kosec, ktorý usmerňoval celú prácu, za ním chodil zberač a konečne viazač, ktorý pozbierané žito pozvazoval do snopov. Obed zjedli spoločne na strnisku z jednej misy. Jedlo 3i položili na zem, posadili sa vôkol neho a takto ho skonzumovali. Aj v Pastuchách bolo zvykom zajať gazdu. Pri jeho poviazaní, zvykla dievčina, ktorá zbierala žito povedať aj básničku, ktorá však už upadla do zabudnutia. Po skončení žatevných prác pripravili ženci prekrásny veniec, ktorý so spevom priniesli ku gazdovmu domu. Gazda sa im poäakoval za robotu, veniec a všetkých bohato pohostil. Potom večer usporiadali v krčme bál. Zvážanie obilia a jeho vymlátenie tiež vždy vykonávali spoločne. Príbuzní, susedia i priatelia sa spojili a pomáhali si navzájom. Pri mlátení obilia sa gazda o všetkých dobre postaral. Ráno vítali ľudí s kalíškem pálenky na dvore, na raňajky im ponúkli pečenú slaninu, vajíčka, šunku a opäť ich počastovali pálenkou. Na obed bola zvyčajne mäsová polievka, perkelt, vyprážané mäso alebo pečené mäso a opäť pálenka. Na olovrant podávali opäť vajíčka, slaninu a šunku. Zvážanie úrody trvalo aj týždeň a mlátenie obilia v celej dedine aj mesiac. Pozvážené obilie ukladali do stohov. Kedysi mlátili obilie koňmo, ručnými mlatmi a neskôr používali mláťačky. Obsluha samohybných mláťačiek vyžadovala 22 - 25 osôb. Spoločne vykonávali aj uskladnenie a pozvážanie krmiva, šdpanie kukurice a Čistenie repy. Spravidla do žatvy ukončili okopávanie. Kto neskončil okopávanie do Petra v Pavla, tak po tomto termíne nosil motyku vo vreci, pretože bolo veľkou hanbou ešte vtedy okopávať. Kto