Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)

1982/2 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 2. Čilizská Radvaň

MEDZIČILIZIE A JEHO OBYVATELIA

2. ČILIZSKÁ RADVAŇ

Čilizská Radvaň patrí

medzi najstaršie sídla

na Žitnom

ostro

ve. Prvýkrát

sa v

listinách objavuje

okolo

roku 1252 v tvare villa Radovan a Radvaň. Podľa

názorov jednotlivých

historikov,

obec

je pomenovaná

podľa kmeňa Rád.

Ešte

aj začiatkom 15. storočia bola v obci rodina tohto mena. Medzi majiteľmi obce sa v prvej polovici 15. storočia objavujú OÓczyovci a v súpise z roku 1544 medzi majiteľmi figurujú aj Kamorjayovci a Lipcseyovci. Podľa súpisu z roku 1555 bola obec majetkom Dersffyovcov, okolo roku 1560 patrila obec historikovi a palatínovmu zástupcovi Miklósovi Istvánffymu, ktorý ju vyženil svadbou s Esterou Bothovou. V neskorších storočiach bola obec vo vlastníctve Illésházyovcov, Battjiyányovcov a na prelome posledných dvoch storočí tu bol najväčším statkárom gróf Aladár Bethlen. Obec v roku 1861 vyhorela do základov. Pri tomto požiari zhorel aj starý kostol, postavený prevažne v gotickom slohu. Tento kostol už Pázmány spomína a radí medzi najstaršie na Žitnom ostrove.

Starú časť obce tvorí dlhá, na oboch koncoch rozvetvená ulica, ktorú jedna vyvýšenina delí na dve časti. Tu bolo centrum obce, domy tu mali pevné základy, kým dolný koniec/Alvég/ a horný koniec /Pelvég/ ležali na nízko položenom teréne. Na týchto miestach stavba domu si vyžadovala predchádzajúcu dôslednú úpravu pôdy o

Radvanský dom, podobne ako typický žitnoostrovský dom pozostával z troch miestností. Najväčšia bola izba od ulice - predná, resp. "čistá" izba, v ktorej bývala rodina. V strednej časti domu bol vchod, ktorým sa dostal Človek do pitvora. V ňom bol vchod do ňalšej, zadnej izby, ktorú spravidla využívali ako komoru. Vo vnútornej časti pitvora, v priestore pod otvoreným komínom bola kuchyňa, v ktorej varili.

Kedysi dávno bolo v Čilizskej Radvani zo 10 rodín, ktoré obývali zadnú izbu, kým prednú používali ako tzv. "čistú". V strednej časti stropu tejto izby sa tiahla drevená hrada, tzv. "majstrovská". Táto hrada držala ostatné - spravidla 5 až 9 menších