Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (6. évfolyam, 1982)
1982/2 - Marczell, Béla: Medzičilizie a jeho obyvatelia. 2. Čilizská Radvaň
hrád. D© majstrovskej hrady zvykli vytesať meno staviteľa aj mene jeho ženy, prípadne dátum sobáša. V šesťdesiatych rokoch naj at arSím domom v Čilizskej Radvani bol dom č. 129, ktorého majiteľom bol Jozef Fekete. Na jeho majstrovskej hrade bol vytesaný tento nápis: EZ HÁZOTT ÉPÍTETTE NN MISZÁROS IGNÁC 1797 /TENTO DOM POSTAVIL V ROKU 1797 IGNÁC MISZÁROS/. Táto hrada bola dlhá 5 m, 30 cm hrubá a 18 cm široká. 0 ňu bolo pripevnených ©sem kratších 4 m dlhých krížnych hrád. Ešte v roku 1967 bolo v obci 15 majstrovských hrád s textom a päť bez textu. Po roku 1945 väčšinu domov v obci prestavali alebo zbúrali a postavili nové. Najbohatší sedliak v Čilizskej Radvani mal 120 jutár zeme, ale boli tu aj strední a menší sedliaci, bezzemkovia, čeľadníci a poľhohospodárski robotníci. Medzi obyvateľmi vždy panovala zhoda a porozumenie, radi pomohli jeden druhému. Vzájomne si uctievali sviatky jednotlivých náboženstiev. Bohatý bol aj kultúrny život. Tunajší učitelia sa s veľkou chuťou a znalosťami venovali výchove mládeže. Nacvičovali veľa divadelných hier a dobre pracoval aj zpěváčky zbor. Z hľadiska činnosti politických strán vykazovala obec dosť veľké rozdiely. Pracovala tu Maďarská národná strana, Agrárna strana a od roku 1922 aj komunistická strana, ktorá po roku 1938 prešla do ilegality, avšak zo všetkých síl i za týchto podmienok organizovala odboj. Členovia strany sa schádzali v dome Bálinta Foldesa a spolu s ostatnými organizáciami strany v okrese organizovali demonštrácie a štrajky, V roku 1932 sa obyvatelia Čilizskej Radvane aktívne zúčastnili na demonštrácii v čalove a v roku 1936 vstúpili do štrajku. V období rokov 1922-1938 dva krát stáli na Čele ©bce komunistickí poslanci: Koloman Fussy a Vincent Zsido. V čilizskej Radvani sa tradícia a zvyklosti oddávna udržiavali. Takmer každý z obyvateľov pozná povesť o kopečku /Várhelydomb/, ktorý patrí k dedine. Podľa tejto povesti v dobe rakúsko-pruskej vojny utiekla sem cez Dunaj cisárovná Mária Terézia pred pruskými vojskami. Počas svojho úteku dostala pôrodné bolesti, a preto sa usadila na blízkej vyvýšenine, kde našla v tŕstí bezpečné útočiště. Porodila v ňom syna, neskoršieho cisára Jozefa II. Keč sa to dozvedeli ženy z okolia, obklopili ju svojou láskavosťou a všemožne jej pomáhali. Boli to ženy z Radvane, Balenú a Pastúch. Podľa povesti, cisárovná, aby sa im odmenila za ich nezištnú pomoc, vyzvala zástupcov každej obce, aby vyjadrili jed
