Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)
1981/4 - Marczell, Béla: "Prišli krásne Vianoce"
nočné ľudové spevy sú veľmi obľúbené v kruhu mládeže i dospelých. Na Žitnom ostrove sú najznámejšie: Mennyből az angyal, Pásztorok, pásztorok örvendezve, Cs'ordapásztorok midőn Betlehembe a spomedzi mladších vianočných spevov - Föl nagy Örömre. V oblastiach, kde žijú kalvíni, napr. aj v MedziČilizí sú najznámejšie piesne: Krisztus Urunk áldott születésén, Az Istennek 3zent angyala a mnohé 3alšie. Na štedrý večer sa stavia skutočný symbol sviatkov - vianočný stromček. Tento pôvodom severogermánsky zvyk sa začal udomácňovať na začiatku XVI. storočia medzi protestantmi a k nám sa dostal pod nemeckým vplyvom až v druhej tretine minulého storočia. Tento zvyk sa veľmi rýchlo rozšíril w všetkých spoločenských vrstvách a odvtedy je veľmi obľúbený. Ozdobovanie vianočného stromčeka je v rodine veľkým sviatkom. Cukríky a čokoláda vešané na stromček a spomedzi ozdôb orechy a jablká predstavovali ovocie a potravu dobrého a zlého, kým anjelské vlasy a ostatné ozdoby vyrobené z papiera zobrazovali zlomyseľného hada, vábiaceho na zlé. Ozdobovanie vianočných stromčekov nám zanechalo aj zaujímavú pamiatku, významnú z hľadiska dejín vzdelania. Na počiatkoch vzniku práva ľudia svoj majetok nosili na sebe a aj obdarovanie sa mohlo uskutočniť takou formou, že dar priviazali o telo obdarovaného. Toto praveké gesto sa prejavuje aj v upevňovaní rôznych predmetov na vianočný stromček. V súvislosti so štedrovečerným obdarovávaním stretávame sa s viacerými variantmi. Podľa niektorých toto obdarovávanie pripomína príklad mágov z Východu /Troch kráľov/, ktorých hviezda usnernila k jasliam novorodeného Ježiša, ktorí tu podľa legendy zložili svoje dary, a to zlato, tymian a myrhu. Podľa íálčieho vysvetlenia, zvyk obdarovávania je pozostatok z tých čias, kedy sa rok začínal Vianocami a členovia rodiny sa obdarovali preto, aby ich v každý deň nového roku postretlo toľko štastia, ako v ten prvý deň. Mimochodom, obdarovávanie bolo znánym zvykom aj na rímskych saturnáliách. X. vianočný sviatok predchádza deň, ktorý patrí biblickým prarodičom: Adamovi a Eve. Tento deň nazývali kedysi a vlastne aj dnes nazývajú vianočným pôstom, pretože v tento deň sa ľudia až do večera postili, čistou dušou očakávajúc Mesiáša. Večer tohto pôstu je vlastne večerom Ježišovho narodenia a v jednotlivých oblastiach sa k nemu viaže veľké množstvo miestnych zvykov. V Medzičilizí, v čilizskej Radvani pastieri trúbami a práskáním bičov oznamovali príchod Vianoc.
