Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)
1981/4 - Marczell, Béla: "Prišli krásne Vianoce"
V Pastuchách týchto pastierov nazývali poľnými ľuňmi, ktorí s tanistrami na pleciach obchádzali domy zaradom, spievali /C3ordapásztorok midfln Betlehembe/, za čo sa im odmenili koláčmi, peniazmi a pálenkou«, Po obdržaní daru vyslovili celému domu požehnanie: "Daj vám Pán Boh vína, obilia a pohody, po smrti večnej spásy!“. Na štedrý večer po večeri veľmi starostlivo pripravovali vianočný stôl. Na večeru varili šošovicovú polievku, makové rezance a starú fazuľu. Pri večeri museli všetci členovia rodiny sedieť spoločne za stolom a konzumovať jedlo. Gazdiná sa nesmela zdvihnúť od stola, aby kvočky dobre sedeli /Pastuchy/«, Večera sa začala vianočnou zdravicou pána domu, potom si všetci vypili trochu pálenky, zjedli oplátky s medom a až potom sa dali do večere o Ako 30m už spomínal, po večeri začali upravovať vianočný stôl. Do pravého rohu stola umiestnili ozdobený vianočný stromček«. Na dosku 3tola zo zrniek pšenice vykreslili kríž, ktorý prikryli bielym obrusom. A pod strom umiestnili cesnak, varešku, med, koláč, chlieb, oplátky, jablko, orech, fazuľu a šošovice. Na mnohých miestach dali na stôl aj korenie. Pod stolom umiestnili do tvaru kríža zviazanú slamu a plný kôš Čistého obilia. Koláče a chlieb navkladali na seba a chlieb prikryli klobúkom«. Tento nazývali klobúkom sv«, Jozefa. Predmety a potraviny rozmiestnené na stole mali význam symbolov. Napríklad cesnak, ak bol chorý kôň, priviazali pod jeho chvost, aby sa vyliečil«. Cesnak slúžil aj na ochranu neskazenosti života. Vareška, koláč, chlieb, med a oplátky mali zabezpečiť dostatok potravín aj v ňalŠom roku. Klobúkom prikrývali šťastie, aby vždy zostalo v dome a aby každý člen rodiny bol počas celého roka šťastný a zdravý. Jablká, orechy, fazuľa a šošovica zobrazujú hmotné bohatstvo. Fazuľu preto konzumovali, aby mali počas celého roka veľa /dosť/ veľkých /papierových/ peňazí a šošovicu zas preto, aby vždy mali dosť drobných peňazí«. Korenie dali vždy kohútovi, aby mu ostala jeho sila, ale pridali si aj do polievky, aby ochránilo zdravie domácich. Dôležitú úlohu v ľudových tradíciách mali červené jablko a orechy. Podľa ľudových povier toto ovocie symbolizuje vracajúcu sa silu prírody a zároveň je aj erotickým symbolom. Už aj podľa gréckej iqytologie Venuša, bohyňa lásky venovala svojim obľúbencom jablko, podobne bolo zvykom u Grékov darovať mladomanželom pred svadobnou nocou jablko, ktoré spoločne skonzumovali. Štedrovečerné jablko v Čilizskej Radvani rozrezali na toľko kúskov, koľko členov mala rodina.
