Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)
1981/3 - Marczell, Vojtech: Jeseň v ľudových tradíciach
rezali z nej vnútro a prednú stranu pretvorili v ľudskú tvár - do kôry vyrezali nos, ústa a oči. Takáto tekvica so sviečkou postavenou v strede vytvárala v tmavých dedinských uliciach strašidelný dojem. Jesenným zjavom, z konca oktobra, začiatku novembra bol aj ‘’ohnivý muž“, o ktorom na Žitnom ostrove kolovali také povery, Že vo svojom živote bel takým gazdom, ktorý z pozemku svojho suseda odoral niekoľko brázd. Podľa povery, musel v toľkých brázdach po svojej smrti poskakovať vo forme “ohnivého muža", koľko ich odoral svojmu susedovi. Úspech roľníkovej práce a jeho života závisel vo veľkej miere od prírody. Roľníkove náboženské chápanie sveta tak povýšilo významné jesenné dni na sviatky celého spoločenstva. Tieto sviatky v živote ľudu plnili významnú funkciu ako ochrancovia tradícií. Spomedzi významných dní bol sviatkom, počas ktorého sa ani nepracovalo tzv<> Deň slečny. Tento deň už aj v pohanskom svete sa počítal za deň, ktorým sa začína jeseň a počas kresťanstva sa stal sviatkom narodenie Márie. V tento deň nebolo ženám a dievčatám dovolené pracovať, predovšetkým sa dodržiaval zákaz tkania a pradenia. V mnohých obciach v tento deň nastupovali do služby čeľadníci, napr. v obciach v okolí Dunajskej Stredy. V týchto dňoch sa začalo aj a obíjaním orechov. Na Svatého Michala sa zaháňal dobytok z pasienkov na zimné ustaj’ nenie. Na Vendelína prijímali d® služby pastierov, preto je Sv. Vendelín ochrancom pastierov. Jeho socha stála na konci mnohých obcí na Žitnom ostrove. V niektorých, napr. v Ohradoch tam stojí dodnes. Večer Všechsvatých a Dušičky aú sviatkom skonu a zosnulých. Koláč upečený v tento deň rozdali chudobným, aby zosnulý nechodil domov. Večer vysvietili hroby horiacimi sviečkami, aby sa mŕtvi dočkali spasenia. V Rasticiach 1.novembra, t.j. na Všechsvatých sa konali "trhy mládencov"» Mládenci, ktorí sa chystali do služby sa zhromaždili na hlavnej ulici a čakali na gazdov, ktorí potom tu Čakajúcich mládencov zjednali do služby na budúci rok. To boli "trhy mládencov". Martin sa považuje za prvý deň zimného štvrťroka ale v sedliackych zvyklostiach patril ešte medzi jesenné slávnosti podobne ako Katarína, Ondrej, Mikuláš a Lucia. Deň Sv.Martina už v období Árpádovcov bol dňom, kedy sa vyplácala mzda a okrem toho aj dňom kedy pastieri rôznym čarovaním chceli dosiahnuť hojné rozmnoženie dobytka. V Zlatých Klasoch chodili pastieri, resp. obecný pastier so zelenou vetvičkou v ruke, s tzv. prútom sv. Martina chodil po domoch a vo svojom vinši želal celému domu a domácim zvieratám veľa zdravia
