Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)
1981/2 - Magula, Anton: O zmenách riečnej siete na Žitnom ostrove
za k vzdúvaniu vôd Dunaja a k znižovaniu kinetickej energie toku. Dunaj tu nemôže prenášať všetky splaveniny a najvačšia časť z nich sa ukladá v koryte. Na poklesnutom území vybudoval Dunaj mohutný náplavový kužel, na ktorom sa v minulosti a aj v 3Účas4oa^i rozvetvuje na dve hlavné ramená - Malý Dunaj, ktorý ohraničuje Žitný ostrov a Mošonské rameno v Mačarsku, ktoré vytvára Malý Žitný ostrov /Szigetköz/. V minulosti bola istý čas údajne najsevernejším ramenom Dunaja čierna voda, ktorá severne od Žitného ostrova uzatvárala Medziriečie. V strednej a dolnej časti Žitného ostrova má povrch značne menší sklon ako profil rovnováhy, preto tu dochádza k Salšiemu vetveniu Dunaja na ramená. V tejto oblasti vznikli čilizský potok, MoŠonské rameno a pri Malom Dunaji KLátovské rameno. Všimnime si však ako sa zobrazuje hyd rografická situácia na Žitnom ostrove v stredoveku. Na najstaršej mape Uhorska z roku 1528 sú zakreslené všetky ramená Dunaja, a teda aj čierna voda, avšak Žitný ostrov je umiestnený symetricky od hlavného toku pri Bratislave. Na Laziovej mape Uhorska z roku 1552 javí sa Dunaj ako bezvýznamná odnož. V roku 1594 vyšla mapa Žitného ostrova od W.Meyerpecka. Na nej je Malý Dunaj zakreslený širšie ako Dunaj a Čilizský potok tvoril spojovacie rameno medzi nimi* Územie Žitného ostrova sa v tom období pestro členilo bočnými ramenami a veľkými močariskami pri čalove a Okoči. V XVII. storočí vačšina máp znázorňuje silnejšie dnešný Malý Dunaj, na niektorých sa Malý aj Veľký Dunaj zakresľujú rovnako. Až v XVIII0storočí Marsigli ako prvý uznáva Dunaj za hlavné rameno medzi Bratislavou a Komárnom. Aj po objavení sa Marsiliho práce mnohí kartografi zakresľovali širšie Malý Dunaj, napríklad bratislavský kartograf A.S.Fritsch na mape Uhorska v roku 1753. Napriek tomu, že mnohí autori pochybujú o tom, že hydrografická situácia na Žitnom ostrove prešla podstatnejšími zmenami, je takmer isté, že pôvodne tiekol hla-vný tok Dunaja trasou dnešného Malého Dunaja a len po poklese panvy a naklonení jej juhozápadnej časti sa Dunaj dostal do smeru dnešného koryta. Je však otázne, kedy sa tak stalo□ Dôkazom toho, že to mohlo byť neskoršie, môže byť lov výz v Kolárove ešte v rokoch 1579-1585, pričom tieto ryby tiahli zrejme hlavnou prúdnicou rieky. V každom prípade zmenšovanie sa Malého Dunaja prirodzenou cestou už v historickej dobe dovŕšili len v 19.storočí umelé zásahy ľudí. Malý Dunaj, či už bol hlavným ramenom, alebo nie, netiekol po obvode žitného ostrova tak ako dnes. Napríklad v úseku od Bodianskych samôt cez čalovec ku Kameničnej sa ťahá asi 3,5 km široký a 20 km dlhý mier-
