Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (5. évfolyam, 1981)
1981/2 - Magula, Anton: O zmenách riečnej siete na Žitnom ostrove
ne vyvýšený pruh územia. Svojím zložením a celkovým utváraním reliéfu možno usudzovať, že je to mladoholocénny val rieky» ktorá po krátkom čase zmenila smer. Podľa názvov starých riečnych korýt, ktoré sa tu vyskytujú /Császta, Dodvág/, dá sa.usudzovať, že týmto územím tiekol v pomerne nedávnej dobe s Malým Dunajom Dudváh a že Malý Dunaj zaujal dnešnú polohu od ústia čiernej vody /v oblasti Asódu/ po Kolárovo až t neskorej historickej dobe. Vodopisné pomery z konca 18oa začiatku 19.storočia boli od dnešných stále veľmi odlišné. Vnútrozemie Žitného ostrova križovalo veľké množstvo ramien, tokov, dolná časť bola prevodnená, pokrytá močiarmi, jazerami s rozsiahlymi porastami trate. Močiare a jazerá začali zanikať v súvislosti s reguláciami a odvádzaním vnútorných vôd. Tieto úpravy vykonávali vodné spoločnosti v Komárne a Šamoríne, ktoré vznikli po roku 1871. činnosť človeka podstatne zmenila a ovplyvnila aj odbočenie Malého Dunaja, ktoré sa menilo aj v historickej dobe. Pôvodne odbočoval Malý Dunaj z Dunaja neďaleko dnešného mosta SNP. Toto koryto malo smer po Dunajskej ulici a jeho zvyškom môže byť tzv. Mlynské rameno. Podľa Neyderovho plánu Bratislavy z roku 1820 vytekal už Malý Dunaj asi 200 m na východ od dunajského železničného mosta. Z tohto miesta vytekala slabšia odnož v roku 1870 a tiekla do Brennerského ramena Dunaja. Výstavba zimného prístavu a prístavnej železnice urýchlila vymodelovanie koryta Malého Dunaja koncom 19.storočia pod vjazd do nového prístavu. Vtok bol súčasne ohradený proti veľkej vode. Naposledy sa premiestňovalo koryto Malého Dunaja v roku 1963, najma kvôli ochrane Bratislavy od povodní. Anton Magula