Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (3. évfolyam, 1979)
1979/2 - Kovács , Ladislav: Ármin Vámbéry: Moje zápasy
usilovnosťou študoval východné jazyky a dejiny i zvyklosti národov Východu. V roku 1857 mohol konečne uskutočniť svoj sen o tom, aby precestoval Východ z vedeckých účelov. V tomto ho materiálne i morálne podporoval Jozef Eotvos, ktorý mu zadovážil dokonca voľný lístok a peniaze po Galac, aby odtiaľ cestoval Jalej do Konštántinopólu. Noviny "Pesti Naplo** pred jeho odchodom uverejnili túto správu: "V týchto dňoch cestuje do Konštantinopolu mladý vlastenec, aby študoval východné jazyky, najma turečtinu a literatúru. Volá sa Ármin Wamberger a je od prírody mimoriadne nadaný nielen schopnosťou rýchlo a dokonale sa naučiť reč, ale túto schopnosť s prekvapujúcim úspechom i využíva a za pať - šesť rokov úspešne zvládol štúdium viacerých východných i západných jazykov." Šesť rokov bol v Konštantinopole. Spočiatku sa s ním delil o chudobný príbytok maďarský emigrant Puspoky. Onedlho sa stal učiteľom francúzštiny u zámožného mladého Turka, čo mu zabezpečilo bezstarostný život a výhodu skrz na skrz spoznať tureckú rodinu. Pretože žiak si ho obľúbil, zoznámil sa s mnohými vplyvnými rodinamio Jeho situácia sa ešte zlepšila po tom, čo ho na odporúčanie generála Kinettyho prijal za vychovávateľa k svojmu synovi Hassanovi paša Hussein Eaim. Správca domu, starý anatolčan, naučil ho východným zvyklostiam, sedieť správne s prekríženými nohami so správnym držaním hlavy a rúk, ako kýchnuť, zývnuť, jesť atí.Jeho veliteľ bol účastníkom Kulelského sprisahania. So jeho jednotlivých fáz bol zasvätený aj Vámbéry. Tak sa zoznámil s jeho vodcom effendim Ahmedom, bagdadským mullom, ktorého často navštevoval i v Nur Osmanii, kde sa veľmi mnoho naučil, a to najma pochopiť myslenie ľudí. Takto sa stal ázijcom bez toho, aby sa otočil chrbtom západnej kultúre. Počas Konštatinopolského pobytu napísal viac vedeckých prác. V roku 1857 vydal prvý turecko-nemecký slovník a okrem toho prekladal z tureckých historických prác tie, ktoré sa vzťahovali k maňarským dejinám. Tieto preklady boli uverejňované v akademických časopisoch. V roku 1860, k e d bol zvolený za dopisovateľa Madarskej Akadémie vied, sa ponúkol že precestuje zatiaľ málo prebádané oblasti Východu, aby hľadal prípadné stopy po rasovej a rečovej príbuznosti s maďarským národom. Pri uskutočňovaní tohoto zámeru ho Akadémia podporila sumou tisíc forintov. Pretože tušil, že ako Európan bol by vystavený mnohému prenasledovaniu bez toho, že by dosiahol úspech vo výskumoch, putoval v prestrojení za tureckého derviša. Mal fermany, ktoré ho doporúčali ako effendiho Rašida bez toho, aby odhalili jeho európsky pôvod alebo cieľ cesty. V marci 1863 sa pripojil kukaraváne, ktorá
