Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (2. évfolyam, 1978)
1978/4 - Marczell, Vojtech: "zlatá brána otvorená..."
v ktorej prikazujú dažáu aby padal, pretože pomáha rásť obiliu, ale i vlasom detí, ktoré budú dlhšie ako Dunaj: Ess, eső ess, zab szaporodjék, búza bokrosodjék! Az én hajam olyan legyen, mint a bárány farka, Még annál is hosszabb, mint a cica farka. Még annál is hosszabb, mint a Duna hossza! Radi napodobňujú i zvieratá,napr. lastovičku. Lietajú s roztiahnu - tými pažami, krúžia, rukami štipkajú blato, kúsky slamy a na drevených staviskách budujú lastovičie hniezda. Hry bapodobňujúce zvieratá sú "Künn a bárány, bent a farkas" /von Je ovca, vo vnútri vlk/, "Jártál a kertbe" /chodil si v záhrade/, ako i celý rad obrazov zosobňujúcich zajka, líšku, bociana. Charakteristickým vtákom žitnoostrovských dedín, lúk a rovín Je bocian. Medzi deťmi sa preto vo vzťahu k tomuto vtákovi zachovalo mnoho rečňovaniek, napr. v Okoči zapísaná rečňovanka v ktorej na otázku prečo Je bocian hladný je daná i prekáravá odpoveá, že sa hnevá preto lebo treba čakať na žabiu korisť: Hosszú lábú gólyanéni, miért olyan éhes? Talán bizony békára vár, azért olyan mérges? Kým hovoria deti túto rečňovanku, chodia v kruhu napodobňujúc chôdzu bociana a v strede kruhu stojace dieťa - bocian chňapne po niektorom z nich, ako ty ho chcelo zjesť. Obdobnú povahu má i hra "Csíp, csíp, csóka, vak varjúcska". Radi sa vzájomne pomenúvajú menami kvetín. Najobľúbenejšie sú ruža, klinček, ľalia a nezábudka. P. znajú hru na kvety v ktorej sa spieva pieseň "Beültettem kiskertemet a tavasszal" /zasadil som na jar v záhradke/, ale i dramatizované forry hier, napr.: keá sa záhradník, anjel a diabol jednajú o kvety. Každú detskú hru s dejom, dialógmi, spevmi a tancom môžeme považovať za dramatické dedičstvo. V nej žijúce zbytky tradícií nie sú príbuzné iba dramatickým odkazom, ale v nejednej z nich, i ke3 niekedy iba veľmi ťažko, nachádzame zbytky niekdajších kultových obradov. V Jednej z nich, známej i
