Múzeumi Híradó - Spravodaj Múzea – Csallóközi Múzeum, Dunaszerdahely (2. évfolyam, 1978)

1978/4 - Marczell, Vojtech: "zlatá brána otvorená..."

na Žitnom ostrove,

sa

skrýva zaklínadlo šamanov, ktorým si pomáhali pri liečení: z, . „ .

Golya, golya, gilice, miért véres a lábod? Torok gyerek elvágta, magyar gyerek gyógyítja, síppal, dobbal, nádi hegedävel.

Po odrecitovaní

básničl^ř, v

ktorej sa pýtajú bociana od Čoho má krvavú nohu a ten odpovedá, že ho poranilo turecké dieťa, ale maďarské dieťa ho vylieči píšťalkou, bubnom a husličkami

z

tŕstia, deti i kúzelník ktorý má liečiť spustia veľký krik a vzájomne sa rukami udierajú. Liečenie bubnom odkazuje na vyslovene šamanistický pôvod, veá čarovným nástrojom šamana bol bubon. Pri liečení a zaklínaní ovládal jeho zvukom duchov. I v áalšej rečňovanke sa spomína zázračný bubon a to vo vete "szita, szita péntek, szerelemcsutortok, dob - szerda" /sito piatok, láska štvrtok, bubon streda/. Vieme, že i sito, podobne ako bubon, bolo nástrojom čarodejníkov a bosoriek, ktorí ho často používali pri zaklínaní. Spomenuté tri dni sa zase viažu k svadobným zvykom. Piatok a streda sú totiž podľa ľudovej tradície dňami, určenými na starostlivosť o rodinný krb a lásku.

Typickou vlastnosťou detskej duše je poverčivosť, náklonnosť k tajomnu. S jeho významom nie je celkom načisto, avšak do svojich hier zaraáuje mnoho takýchto prvkov, častými pri hre sú prípady odpľúvania. Túto obyčaj používali dospelí ako ochranu proti urieknutiu malých detí a dieťa ju pojalo

do

svojich hier, napr. pri guľovaní pľuje na snehovú guľu, aby ju nechytil nepriateľ. Pomáha si pri tom rečňovankou o povere a zlomenom železnom kríži:

Babona, babona, vaskereszt, ha eltžrik az se lesz ...

Kultovné obyčaje tachovávajú i mylné domienky vzťahujúce sa k myšiam a žabám. Keá vypadne diaťaťu zub, prehodí si ho cez hlavu otočené chrbtom ku kútu v izbe, a prihovára sa myši, aby mu za kostený zub dala zub železný:

Egér, egér, adok nekéd csontfogat.

Adjál nekem vasfogat.

Keá deti vidia pri hre na lúke alebo v blízkosti močiara žabu, stisnú pery, aby im nevyrátala zuby. V ich hrách nájdeme i stopy svadobných zvyklostí. Práve hry, ktoré zachovávajú zlomky niekdajších obradov, zachytávajú zároveň i niekadajšiu symboliku párenia sa, svadobných obyčajov, napr. v riekanke sa hovorí o neveste v purpu-