Visegrád 1335 (Budapest, 2009)
The Congress of Visegrád by György Rácz
s?» Slovak Vyšehradská schôdzka kráľa (a jeho sprievodu) každý deň dvetisícpäťsto chlebov, ako aj hojnosť iných královských jedál. Krmivo pre jeho kone najeden deň predstavovalo dvadsaťpäť kôp obroku. Strava pre poľského kráľa tvorila tisícpäťsto chlebov a takisto přehojné množstvo potravín. Vína sa minulo stoosemdesiat sudov. Uhorský kráľ obdaroval ešte českého kráľa rozmanitými drahocennými klenotmi, päťdesiatimi striebornými krčahmi, dvoma tuľajkami, dvoma opaskami ajednou obdivuhodnou šachovnicou. Ďalej dvoma sedlami neoceniteľnej hodnoty, jednou dýkou (v koženej pošve) v hodnote dvesto strieborných hrivien a nádobou podobnou lastúre, jedinečne majstrovsky vyšperkovanou perlami. Keďže poľský kráľ bol českému poplatníkom a uhorský kráľ mal za manželku sestru poľského kráľa, dal za neho Karol českému kráľovi ako výkupné päťsto hrivien čistého zlata. Králi prijali rozhodnutie, že ak ktoréhokoľvek z nich napadne nepriateľ, ostatní sú povinní ponáhľať sa mu na pomoc. A potvrdili to navzájom prísahou.” Úradné dokumenty vydané na jeseň roku 1335 na Vyšehrade alebo neskoršie materiály potvrdzujú rozprávanie kronikárov iba sčasti, prípadne ich spresňujú. Kroniky síce obsahujú veľa pravdivého, ale niektorá podrobne opísaná udalosť sa v skutočnosti mohla stať inde, trochu inak a v inom čase. Ani v našom prípade sa nezhoduje s faktami dejepiscovo tvrdenie, že poľský kráľ bol českému poplatný a, že Karol Róbert poskytol svojmu švagrovi „výkupnú sumu”. Z prameňov, ktoré v súvislosti so stretnutím kráľov na Vyšehrade máme k dispozícii, sa však dá zrekonštruovať, čo sa tam naozaj dialo. Ako sme videli, na stretnutí v Trenčíne sa ešte „odškodné” pre českého kráľa nespresnilo, ale počas novembrovej schôdzky na Vyšehrade Kazimír, v tom čase už v horšej diplomatickej pozícii, musel už o tejto sume rokovať a nakoniec bol nútený súhlasiť so zaplatením 20 000 kôp pražských grošov (t. j. 20 000 českých strieborných hrivien) českému kráľovi za to, že sa vzdal titulu poľského kráľa (listina z 22. novembra 1335). Odmenou za to kráľ Ján vystavil listinu, v ktorej sa zrieka titulu panovníka, a zverili ju do opatery uhorského kráľa. Ak by Kazimír nevyplatil zvyšok sumy, uhorský kráľ mal buď vrátiť zmierovaciu listinu českému kráľovi, alebo sám vyplatiť zostávajúcich 6 000 hrivien. Keďže 6 000 strieborných hrivien zodpovedá sume 500 zlatých hrivien, je zrejmé, že citovaná kronika sa odvoláva práve na túto časť udalostí a že dejepisec 72
