Visegrád 1335 (Budapest, 2009)
The Congress of Visegrád by György Rácz
•<y Vyšehradská schôdzka ručiteľskú deklaráciu uhorského kráľa zamieňa s vlastným aktom splatenia dlhu. Pokiaľ ide o skonzumované jedlá a nápoje, podľa nášho názoru možno kronikárovi veriť. Ako zaujímavá téma ďalšieho bádania sa však núka otázka, aké dary - a či vôbec - sa spomínajú v neskoršej českej tradícii. Oslavy spojenectva sa konali v čase menín manželky domáceho pána Alžbety z rodu Piastovcov, pripadajúcich na 19. november. Väčšina listín bola totiž datovaná práve na tento deň. Patrí k nim jeden z najdôležitejších dokumentov, česko-poľská mierová zmluva (listina z 19. novembra 1335), ďalej listina o bezpečnosti cesty z Poľska do Vroclavi a o zrúcaní hradu Boleslauitz (Boleslawiec), ale aj v takýchto prípadoch obvyklá zmluva o manželskom spojenectve medzi dynastiami, ktorá mala byť garanciou čerstvého Česko-poľského spojenectva. Keďže poľský kráľ nemal sestry súce na vydaj, sľúbil českému partnerovi svoju maličkú dcéru. Alžbeta, ako sa volala Kazimírova dcéra, si už v dojčenskom veku mala vziať za manžela v tom čase šesťročného vnuka českého kráľa, jediné dieťa bavorského kniežaťa Henricha a kňažnej Margity Luxemburskej (Jánovej dcéry). Pre chlapcovu predčasnú smrť (v roku 1340) k uzavretiu manželstva nedošlo. Takmer súčasne s vyhotovením mierovej zmluvy, ešte v ten deň, bol ústne vyhlásený výsledok arbitrážneho konania. Dôkladné štúdium prameňov svedčí o tom, že práve ono bolo skutočnou a hlavnou príčinou zvolania schôdzky. Obe strany sa na rozhodujúce súdne pojednávanie svedomito pripravili: Rád nemeckých rytierov nechal 21. septembra 1335 odpísať z archívu veľmajstra v Marienburgu (Malbork) tie listiny, ktoré potvrdzovali jeho práva na sporné územia, kým poľský kráľ ešte v lete toho istého roka podal pred pápežským súdom žalobu proti Rádu. Súdny proces sa na Vyšehrade pravdepodobne už začiatkom novembra začal overením splnomocnenia poverencov Rádu rytierov, ktoré bolo potrebné preto, lebo sa veľmajster nedostavil osobne. Po uznaní poverenia sa prítomní oboznámili s výpoveďami strán a ich predloženými dokumentmi. Nevedno, aké listiny prezentovala poľská delegácia, no Rád rytierov predložil tie, ktoré získal v Marienburgu, a s nimi aj dopredu pripravený a už vyhotovený návrh mierovej zmluvy. Arbitri svoj rozsudok vyhlásili najprv ústne, zrejme Slovak s* 73
