Visegrád 1335 (Budapest, 2009)
The Congress of Visegrád by György Rácz
Vyšehradská schôdzka V tom čase sa stali aktuálnymi aj rokovania arbitrov a osobné stretnutie troch panovníkov. Uhorský kráľ Karol I. Róbert teda na začiatok novembra roku 1335 pozval do svojho paláca na Vyšehrade a tri-štyri týždne tam hostil svojho švagra a spojenca, poľského kráľa Kazimíra III., ktorý mal v tom čase 25 rokov, ďalej 39-ročného českého kráľa Jána Luxemburského s jeho synom, moravským markgrófom, 19-ročným Karolom (neskorším cisárom Karolom IV), ako aj viaceré poľské, sliezske a nemecké kniežatá a zástupcov Rádu nemeckých rytierov. Mimoriadnu dôležitosť udalosti rozpoznali už súdobí kronikári, preto sa správy o schôdzke zachovali aj v kronikách spomenutých krajín. Je charakteristické, že každý z nich vyzdvihuje isté hľadisko a zamlčuje iné. Moravský markgróf Karol Luxemburský, neskorší cisár, hovorí o tomto stretnutí vo svojom Vlastnom životopise. Význam jeho svedectva podčiarkuje skutočnosť, že bol po celý čas na vyšehradskej schôdzke osobne prítomný. Neprekvapuje, že nič neprezrádza o tajnostiach zo zákulisia a samotných rokovaniach. Pritom je ale zaujímavé, že zdôrazňuje iba česko-poľsko-uhorské politické spojenectvo a vôbec nespomína konanie arbitrov. Karol vo svojom diele píše, že keďprišiel na Vyšehrad, jeho otec tam už bol a ďalej sa venuje vysvetľovaniu rodinných vzťahov medzi panovníkmi. V závere knihy sa zmieňuje o príčinách česko-poľského konfliktu. Našťastie poľský dejepisec z 15. storočia Jan Dlugosz vo svojej kronike podrobne píše práve o druhej, hlavnej téme schôdzky. Panovníci sa zišli na Vyšehrade, aby si z úst arbitra vypočuli rozsudok v kauze poľských území obsadených Rádom nemeckých rytierov. Dlugosz tak zachytil podstatu udalosti a na dôvažok zreprodukoval aj text zmierovacej listiny. V kronike Jána z Turca, uhorského dejepisca z 15. storočia, sa zachoval aj text prevzatý z inej kroniky zo 14. storočia, ktorá zvečnila pravdepodobne súdobý opis slávnostného protokolu a formalít udalostí z roku 1335. Je zrejmé, že na rozdiel od Dlugosza sa obmedzuje na referovanie o vonkajších stránkach diania na Vyšehrade. Keďže opis udalosti je zaujímavý práve tak ako jej politické pozadie, stojí za to odcitovať túto pasáž doslovne: „V roku Pána 1335, okolo sviatku svätého Martina, český kráľ Ján a jeho syn, Karol, ďalej kráľ Poliakov prišli do Uhorska, na hrad Vyšehrad, aby tam uzavreli dohodu o večnom mieri. To sa aj stalo. Jeho výsosť uhorský kráľ minul na pohostenie českého Slovak 71
