Visegrád 1335 (Budapest, 2009)

The Congress of Visegrád by György Rácz

ss*

Slovak Vyšehradská schôdzka

procesu zmierenia možno pokladať rok 1334, keď si vo veci príslušnosti poľských krajín jednotlivé strany zvolili arbitrov - poľský kráľ Karola Róberta, Rád nemeckých rytierov Jána Luxemburského. Uhorský kráľ, ktorý sa po smrti Lokietka stal najstarším panovníkom v regióne, prijal túto úlohu a stal sa sprostredkovateľom pri rokovaniach českého a nového poľského kráľa. Zároveň však sledoval aj dlhodobý vlastný cieľ, ktorým bolo získanie poľského trónu pre rod Anjouovcov. Z týchto dôvodov vyšehradská schôdzka okrem česko-poľskej relácie zahŕňala aj rokovania medzi Poľskom a rádom nemeckých rytierov, ktoré za sprostredkovania Uhorského kráľovstva trvali už takmer dva roky. Podľa všetkého z Vyšehradu vychádzali nitky opatrnej diplomatickej prípravy, čo si v záujme udržiavania stálych kontaktov a výmeny informácií vyžadovalo nepretržitý pohyb vyslancov.

Ako prvý krok uzavrel Kazimír 28. mája v Sandomieri jednoročné prímerie so synom českého kráľa Jána moravským markgrófom Karolom. Táto zmluva ako ručiteľa, ktorý neskôr svojou pečaťou potvrdí mier, okrem dvoch poľských kniežat uvádzala aj uhorského kráľa Karola Róberta. Dňa 24. augusta sa v Trenčíne stretli poslovia kráľov Jána a Kazimíra. Kazimír svojich vyslancov splnomocnil na uzavretie mieru v intenciách rád vyslancov uhorského kráľa. Poľskí poslovia mali právo v mene svojho kráľa prijať finančný záväzok vo výške 30 000 strieborných hrivien. Poľskí politici jasne videli, že odškodnenie českého kráľa, ktorý bol v tiesnivej hmotnej situácii, môže byťjedným z kľúčov riešenia. Bez finančných podrobností sa nakoniec dalo dohodnúť v bodoch, ktoré sa týkali nárokov českého kráľa na Poľské kráľovstvo. Kráľján a jeho syn sa zriekli svojich práv na Poľsko, kým poľský kráľ sa zriekol poľských území, ktoré boli v lénnom vzťahu k českému kráľovi - prakticky šlo o Sliezsko a Mazovsko (Plock). Listinu o vzájomnej dohode nechali vyhotoviť a opatrili pečaťami Kazimírovi zástupcovia s tým, že v polovici októbra ju potvrdí aj poľský kráľ. Následne sa česká delegácia odobrala na uhorský kráľovský dvor na Vyšehrade, kde rýchle dopracovali česko-uhorskú spojeneckú zmluvu. Exemplár listiny datovaný 3. septembra, vystavený a spečatený uhorským kráľom, sa zachoval v českom kráľovskom archíve (listina z 3. septembra 1335).

70