Visegrád 1335 (Budapest, 2009)
The Congress of Visegrád by György Rácz
Vyšehradská schôdzka smrť českej princeznej. Kedze Ján nemal ďalšiu sestru, Karol Róbert požiadal svojho druhého suseda, poľského kráľa Vladislava Lokietka, o ruku jeho dcéry Alžbety. Toto manželstvo, uzavreté v roku 1320, ďalej prehĺbilo aj beztak veľmi úzke spojenectvo oboch monarchov. Kráľ Ján podporil Karola Róberta aj v boji proti jeho veľkému protivníkovi Matúšovi Čákovi, najmocnejšiemu oligarchovi na území dnešného Slovenska, a uhorský kráľ mu to nikdy nezabudol. Dôsledkom ďalšieho zblíženia českého a uhorského panovníka však bolo zhoršenie vzťahov medzi Uhorskom a Rakúskom; vzťahy Luxemburgovcov a Habsburgovcov boli totiž od istého času nedobré. Na rozvoj vzťahov Karola Róberta s oboma krajinami však dopadal tieň poľsko- českého nepriateľstva. Jeho hlavnou príčinou bolo, že Luxemburgovci po svojich predchodcoch Přemyslovcoch zdedili nárok na poľský trón. Ten bol podľa súdobých noriem medzinárodného práva legitímny, a týkal sa celého dedičstva Václava III. (1305-1306). Jeho realizácia však narazila na prekážky, jednou z nich bola neúspešná výprava českého kráľa, druhou diplomatické aktivity Anjouovcov, ktorí boli pripravení podporiť Vladislava Lokietka. Z tohto dôvodu Ján Luxemburský od roku 1329 svoje nároky obmedzil na Veľkopoľsko a Pomoranska sa vzdal v prospech Rádu nemeckých rytierov. Naopak, rodina Vladislava Lokietka chcela ovládnuť Sliezsko, ktoré bolo v minulosti integrálnou súčasťou Poľska, no väčšina tamojších kniežat - taktiež z rodu Piastovcov - uprednostnila lénny vzťah k Luxemburgovcom. Vladislav Lokietok zomrel v roku 1333 a na poľskom tróne ho vystriedal jeho syn Kazimír III. Veľký. Vo vzťahu troch susedských kráľovstiev tým nastala nová situácia. Kazimír sa okamžite po prevzatí moci energicky pustil do riešenia otázok, ktoré mu zanechal jeho otec. Poľsko vyčerpávali nielen rozpory s Luxemburgovcami, ale aj územné spory s Rádom nemeckých rytierov. Aj Ján Luxemburský využil výmenu na poľskom tróne na pokus o urovnanie starých česko-poľských antagonizmov, keďže dúfal, že v Poľsku nájde účinných spojencov proti svojim starým nepriateľom Habsburgovcom i proti rímskonemeckému cisárovi Ľudovítovi Bavorskému, s ktorým mal spory o dedičstvo po korutánskom kniežati Henrichovi. Za východiskový bod Slovak s?- 69