Visegrád 1335 (Budapest, 2009)
The Congress of Visegrád by György Rácz
s?° Slovak Vyšehradská schôdzka Na pochopenie príčin schôdzky kráľov sa musíme bližšie prizrieť dianiu v príslušných krajinách na začiatku 14. storočia. V západnej Európe sa toto obdobie nieslo v znamení morovej epidémie a kríz, ktoré akoby predznamenali „koniec stredoveku”. Bol to však zároveň čas veľkého rozvoja rytierskej kultúry. Oproti tomu dejiny vtedajších stredoeurópskych kráľovstiev, českého, poľského i uhorského, v 14. storočí charakterizuje skôr konsolidácia a rozvoj, a to s viacerými nápadnými podobnosťami. Všetky tri susedné kráľovstvá prežívali ešte na začiatku storočia rozklad a vnútorný zmätok. Noví panovníci, bez výnimky ľudia veľkého formátu, však dosiahli pozoruhodné výsledky v zahraničnej i domácej politike a svojim nástupcom v druhej polovici storočia zanechali silné a dobre fungujúce krajiny. Starobylé dynastie v Česku (Přemyslovci) a v Uhorsku (Arpádovci) takmer zároveň, na samom začiatku 14. storočia, vymreli, kým v Poľsku v tom čase na ústredný kniežací stolec v Krakove zasadol príslušník bočnej línie Piastovcov, neskorší kráľ Vladislav I. Lokietok. Krajiny českej i uhorskej koruny, ako aj roztrieštené Poľské kráľovstvo sa dostali do vážnych problémov, čo nezostalo bez vplyvu na ich vzájomné vzťahy. Krakovskému kniežaťu Vladislavovi Lokietkovi (1306-1320) sa nakoniec podarilo zjednotiť pod svojou mocou údelné kniežatstvá ovládanéjeho príbuznými a roku 1320 sa so súhlasom pápeža dal korunovať. Tým fakticky obnovil Poľské kráľovstvo (ako kráľ panoval v rokoch 1320-1333). V Uhorsku po vymretí dynastie Arpádovcov roku 1301 získal trón a po dlhých bojoch zjednotil krajinu Anjouovec Karol Róbert z neapolskej vetvy svojho rodu (panoval 1301-1342). Bol to energický a nadaný vládca, práve tak ako Lokietok. Poľský i uhorský panovník si od začiatku svojich zápasov o moc navzájom pomáhali a toto spojenectvo sa na takmer celé 14. storočie stalo pilierom stredoeurópskej politiky. Po roku 1306, po vymretí dynastie Přemyslovcov, rivalov v zápase o uhorský trón, a nastúpením Jána Luxemburského (1310-1346) na česky trón sa upravili aj česko- uhorské vzťahy. Vzájomnú priazeň potvrdil v roku 1317 aj sobáš uhorského kráľa s mladšou sestrou českého kráľa Beatrix Luxemburskou. Uhorský kráľ sa s ňou mohol oženiť až potom, čo v rýchlom slede za sebou umreli dve jeho predchádzajúce manželky. Manželstvo však malo iba krátke trvanie: roku 1319 ho ukončila predčasná 68 -v
