Reisz T. Csaba: Magyarország általános térképének elkészítése a 19. század első évtizedében - Lipszky János és segítői térképészeti vállalkozásának ismertetése (Budapest, 2002)
IDEGEN NYELVŰ ÖSSZEFOGLALÓK - Zhotovenie všeobecnej mapy Uhorska v prvom desaťročí 19. storočia. Kartografické podujatie Jána Lipského
boli Ludwig Schedius profesor estetiky na Univerzite v Pešti, ktorý sa zúčastnil prác z nadšenia ku geografii, ďalej Franz Zach, ktorý podujatiu venoval veľkú pozornosť vo svojich časopisoch. Registermapy, Repertorium Lipský už od začiatku prác plánoval, že pripraví menný register pre lepšiu použiteľnosť mapy, v ktorej budú vymenované všetky používané mená obcí. Malo to význam predovšetkým v tom, že národy a národnosti žijúce v krajine v danom prípade nazývali obec piatimi rôznymi menami a všetky tieto mená sa na mapu nezmestili. Repertorium zostavil Ludwig Schedius podľa žúp. Tieto zoznamy boli odoslané župám na korektúru. Po vrátení zoznamov zhotovili Repertorium, ktoré obsahovalo 24 000 (spolu s odkazmi 38 000) hesiel. Podľa zdrojov by pôvodne register obsahoval oveľa širšie údaje. Pritom uverejnená práca je úspešná hlavne v tom, že neudáva používané jazyky v inom stĺpci, udáva totiž jazyk hneď za menom danej obce. Lipský dával veľký pozor na pravopis prekladu mien. Maďarské, nemecké a latinské mená kontroloval pravdepodobne spoločne s Ludwigom Schediusom. Na opravu slovenskej časti požiadali slovenského cirkevného hodnostára (jeho meno žiaľ nie je známe). List Lipského tejto osobe podrobne obsahuje ťažkosti prípravy Repertoria (víz. medzi dokumentárni). Časťou jazykovej kontroly vznikla písomná práca GHEORGHE §INKAIHO o možnosti prepisu rumunských mien obcí napísané cyrilikou. Rytina Mapy Jána Lipského zhotovili dvaja rytci, pôvodom poľský GOTTFRIED PrIXNER a maďarský FERENC KARÁCS. Prácu rozdelili tak, že horo- a vodopis ďalej okrasné motívy pripravil Prixner, a nápisy ryl Karacs. Ak by mestská rada bola podporila vydanie mapy Pešť-Budína, boli by ju ryli tiež oni. Prixner sa narodil v Poľsku v roku 1746, skoršie pracoval vo Varšave, v Lem- bergu, vo Viedni a v Bratislave. Od roku 1801 pracoval v Pešti. Zo zdrojov vyplýva, že sa presťahoval do mesta z dôvodu vyryť mapu Lipského. Robil ilustrácie, mestské pohľady, písmenné vzory. Jeho najvýznamnejšie diela sú Mappa generalis a Tabula generalis. Ferenc Karacs sa narodil v Püspökladány v roku 1770. Už od r. 1781, ako študent Reformovaného kolégia v Debrecíne, sa zaoberal rytím. Zdokonalil svoje vedomosti vo Viedni, potom od 1795 pracoval opäť v Pešti. Jeho dom bol jedným z centier literárneho života doby. V jeho činnosti obsadzujú dôležitú časť rytiny máp: zhotovil historické, cirkevné a župné mapy. Pritom ryl nákresy technických zariadení a kópie diplomov. Ako šesťdesiatročný sa tiež podujal na vydanie mapy. 495
