Reisz T. Csaba: Magyarország általános térképének elkészítése a 19. század első évtizedében - Lipszky János és segítői térképészeti vállalkozásának ismertetése (Budapest, 2002)
IDEGEN NYELVŰ ÖSSZEFOGLALÓK - Zhotovenie všeobecnej mapy Uhorska v prvom desaťročí 19. storočia. Kartografické podujatie Jána Lipského
Vydanie maďarského atlasu Európy sa mu nepodarilo pre finančné ťažkostia. Z 24 plánovaných listov dokončil 21. Lipský 12. januára 1799. oznámil Festeticsovi, že sa onedlho pustí do vydania mapy. Ročne vydá najmenej jednu tabuľu a v prípade úspechu, ak nájde vhodných odborníkov k rytiu, vydá kompletné dielo za šesť rokov. Už vtedy naznačil, že naviaže kontakty s Prixnerom. Pre objasnenie úlohy rytec pricestoval do Pešti a zaviazal sa viesť rytecké práce. Vtedy sa k nemu pridal Ferenc Karacs. Prixner uzavrel zmluvu s Lipským 20. marca 1799 podľa ktorej pripraví jednu stranu za 600 forintov, a za to vykoná nielen čistý prepis, ale zaplatí aj prácu Karacsa. Prixner sa zaviazal zohnať aj vhodný papier. Oneskorením korektúry názorných máp sa oneskorilo aj rytie. Až v roku 1803 boli hotoví s profilmi a iba vtedy mohli začať rytie. L decembra oznámil Lipský, že prvý list (pod číslom VIII.) je už v rukách rytcov, do mája dokončia rytie a vytlačia stranu. Ďalej sa dohodli, že každý štvrtý mesiac vytlačia novú tabuľu. Rytie nepokračovalo podľa plánu, preto Lipský zažaloval Prixnera pred radou mesta Pešť za porušenie zmluvy. Napokon sporné veci vyjasnili novou zmluvou 19. februára 1804, v ktorej výrazne odbremenili Prixnera, pritom dostal priaznivejšiu mzdu. Obidve zachovalé zmluvy poskytujú jedinečné informácie o rytí mapy, preto dostali miesto medzi dokumentárni. Zo zmlúv sa dá zrekonštruovať, že pôvodne chcel Lipský platiť 600 forintov za tabuľu tým, že sú v nej zahrnuté materiálne náklady a mzda Karacsa. Nová zmluva potom ustanovila zvlášť mzdu Karacsa v 500 forintoch za tabuľu, pritom Prixner dostával naďalej 600 forintov za tabuľu. Podľa článku Gyôrgya Gyurkovitsa dostali rytci viac, než táto suma. Uverejnenie O okolnostiach uverejnenia mapy ani odborná literatúra nedáva jednotný obraz, preto je dôležité vyjasniť fakty na základe zdrojov a bádania. Mapa bola nie iba podľa názvu zhotovená v Pešti, ako to niektorí tvrdia, ale aj v skutočnosti. Dokumenty o ubytovaní Lipského potvrdzujú, že prenajímal tri izby, dve pre seba a jednu pre tlaäareň. V presne vedenej účtovnej knihe niet uvedenej mzdy pre tlačiara, dá sa predpokladať, že Lipský dačil mapu vlastnoručne, alebo pomocou priamych spolupracovníkov. Iba v roku 1810 v čase vydania Tabula generalis sú uvedené v účtoch čiastky vyplatené dačiarovi. Lipský vtedy neprebýval v meste, slúžil vo svojom pluku. Kapitola opisuje podľa odbornej literatúry okolnosti prípravy dačových platní. Odborná literatúra určuje počet výdačkov na základe špekulatívnych výpočtov. K určeniu brali ako základ všeobecnú technickú kapacitu rytia, preto kapitola predstavuje krátky prehľad možností dobových kopírovacích techník. Odborná literatúra určuje počet výdačkov z jedného medeného rytú na 1500 az 4000 (v 496
