Reisz T. Csaba: Magyarország általános térképének elkészítése a 19. század első évtizedében - Lipszky János és segítői térképészeti vállalkozásának ismertetése (Budapest, 2002)

IDEGEN NYELVŰ ÖSSZEFOGLALÓK - Zhotovenie všeobecnej mapy Uhorska v prvom desaťročí 19. storočia. Kartografické podujatie Jána Lipského

LADISLAV JANOVSKÝ na základe pamätí Lipského životopis v maďarskom jazyku (1892), ktorý sa stal základným dielom pre neskoršie životopisy Lipského. Menšia práca GYULA ETHEYHO z roku 1933 bola tiež zabudnutá. LAJOS GLASER napísal krátky článok o expedícii Bogdanich. Význam jeho práce je, že používal pramene z archívov. Najvýznamnejšie zhrnutie o histórii kartografie napísal FERENC FODOR pod názvom Magyar térképírás (Maďarská kartografia) v rokoch 1952—1954. Vo viacerých častiach a údajoch je už zastaralý, predsa každý bádateľ zaoberajúci sa témou používa jeho výsledky.

Nasledujúca odborná literatúra je rozdelená: maďarskí odborníci celkovo vynechávajú a nepoužívajú výsledky slovenských a rakúskych autorov, ktorí používali tiež len minimálnu maďarskú odbornú literatúru.

Po dlhých desaťročí ticha, téma činnosti Jána Lipského bola oživená LÁSZLÓ CSENDESOM v roku 1982. Žiaľ, jeho práca sa stala základným článkom témy napriek tomu, že popieral vojenský talent a kartografický význam Jána Lipského. Skoro všetky jeho posudky sú mylné. Tieto chyby boli vyliečené v článku LAJOSA BARTHA. Opierajúc sa o dobové odborné články sa vrátil na správnu cestu. Žiaľ jeho vynikajúci článok pôsobí na bádanie v menšej miere.

Obnovenie bádania kartografickej histórie v 90-tych rokoch prinieslo nové výsledky. Hlavne monografické zhrnutie odbornej histórie, História Maďarskej geografie a kartografie. Najčerstvejšie zhrnutie témy je zbierka predstavení Lipského Pamätnej konferencie z roku 1998, ktorá bola uverejnená r. 2001.

V prípade bádania kartografickej činnosti Jána Lipského je nevyhnutné používať práce českých a slovenských bádateľov. Potomkovia Lipského žijú na Slovensku a dedičstvo — žiaľ poškodené — sa nachádza predovšetkým v slovenských archívoch. Tým pádom slovenskí a českí bádatelia (JURAJ FOJTÍK, KAREL KUHAŔ, ĽUBOMÍR VILIAM Prikryl a Milan ŠlŠMIŠ) používajúci tamojšie zdroje uverejnili množstvo dôležitých údajov vo svojich publikáciách.

Rakúska odborná literatúra zpracovala najmä kartografiu habsburgskej ríše, a považovala za svoju úlohu predstaviť mapy území, ktoré patrili do niekdajšej ríše. Týmto obohatili aj bádanie kartografie Uhorska. Z týchto prác je najvýznamnejšia dvojzväzková kniha Johannesa Dorflingera. Osobná pomoc viedenského profesora pôsobila najviac na autora týchto riadkov.

Zdroje a ich pôvod

Behom bádaní sa stalo jasným, že kartografické podujatie Jána Lipského má výrazný rukopisný zdrojový materiál v jednotlivých archívoch, ale jeho zpracovanie odborná literatúra nepovažovala za dôležité, možno ani nepoznala. Táto práca sa práve preto zaoberá dôkladnejšie archívnymi zdrojmi, a najdôležitejšie dokumenty uverejní v pôvodnom žnem.

483