Reisz T. Csaba: Magyarország általános térképének elkészítése a 19. század első évtizedében - Lipszky János és segítői térképészeti vállalkozásának ismertetése (Budapest, 2002)
IDEGEN NYELVŰ ÖSSZEFOGLALÓK - Zhotovenie všeobecnej mapy Uhorska v prvom desaťročí 19. storočia. Kartografické podujatie Jána Lipského
Najdôležitejší materiál sa nachádza v Maďarskom štátnom archíve, čo sa týka rodiny a podujatia tiež. Uhorská kráľovská kancelária, Miestodržiteľská rada , Sedmohradské gubernium a fondy viacerých rodinných archívov obohatili bádanie vo veľkej miere. Z týchto fondov vyniká archív Miestodržiteľskej rady, v ktorej podujatie Lipského bolo dlhé roky samostatným zdrojom medzi ostatnými. K rekonštrukcii spolupráce žúp okrem dokumentov štátných archívov priniesli ďalšie informácie dokumenty župných archívov, poskytujúc veľkú pomoc autorovi. V Archíve hlavného mesta Budapešť sa nachádzajú dokumenty vynikajúce nie množstvom, ale kvalitou informácií: podľa týchto je jednoznačné, že Lipský svoju mapu pripravoval v Pešť-Budíne. V tomto archívu sa našla aj zmluva s rytcami, ktorá je jedinečným zdrojom o rytí mapy. Z rakúskych archívnych materiálov sú významné dokumenty Österreichisches Staatsarchiv a Kriegsarchiv, podľa ktorých sa dá takmer na deň zrekonštruovať vojenskú kariéru Lipského, respektíve do detailov objasniť úlohu vojenských úradov. V slovenských archívoch: Štátny okresný archív v Trenčíne a Štátny oblastný archív v Bytči som našiel jedinečné údaje o histórii rodiny Lipských. V Bytči sa nachádza vo veľkej miere poškodené ale stále veľmi hodnotné rukopisné dedičstvo Lipského, ktoré slúži mnohými údajmi o vojenskej činnosti a kartografickom podujatí. Skoršia kartografia v Uhorsku a v habsburgskej ríši v 18. storočí (3. kapitola) Kapitola skúma po prvé: kto boli autori máp (vzdelanosť, civilný alebo vojenský štatút, ktoré orgány alebo osoby vysokého postavenia podporovali materiálne alebo iným spôsobom ich prácu), po druhé: aké predošlé mapy a materiály používali, po tretie: akými kartografickými metódami (trigonometria, astronomické meranie) pracovali, po štvrté: vlastnosti hotových máp (veľkosť, mierka, obsah, výtisk). Kapitola predstavuje najvýznamnejšie udalosti s úsilím na úplné zhrnutie výsledkov odbornej literatúry. Skúmajúc úspešnosť kartografického úsilia, môžeme povedať, že príprava presných a detailných máp bola podmienená dobre usporiadanou prácou mnoho odborníkov a účinkovaním štátnych alebo župných vládnych orgánov, civilných alebo vojenských úradov. Môžeme spomenúť „osamelých usilovníkov”, ktorí sa pokúšali pripravovať mapy v neradostných podmienkach, ako napr. JÁN MATEJ KORABINSKÝ, ale aj on požiadal o pomoc župných úradníkov — ktorú nie vždy dostal — ku svojej práci. Jeho osamelosť naznačuje aj kvalita jeho mapy. Novodobá kartografia, ktorá spočíva na odbornom základe, ako napr. práca v teréne, dostala elán v časoch protitureckých oslobodzovacích vojen. Jej významní predstavitelia boli LUIGI FERNANDO MARSIGLI a jeho spolupracovník JOHANN CHRISTOPH MÜLLER. V príprave Müllerovej mapy z roku 1709 spolupracoval 484
