Brodarics-emlékkönyv. Egy különleges pártváltás a mohácsi csata után (Budapest, 2011)

Summary / Zusammenfassung

PAMATNÁ KNIHA STEFANA BRODARIĆA

PamätnA kniha Stefana Brodarića Nezvycajné obrátenie po mohácskej bitke List na rozlúcku sriemskeho biskupa Stefana Brodarića král’ovi Ferdinandovi I.

(18. marca 1527, Devin)

V roku 1877 Mad’arskému národnému múzeu v Budapesti ponúkli z Nemecka na odkúpenie svojrázny historicky dokument: list na rozlúcku, ktory uhorskému královi Ferdinandovi I. Habsburskému (1526—1564) napisał dńa 18. marca 1527 známy humanisticky cirkevny hodnostár a politik Stefan Brodarić (1480?—1539), sriemsky (1526—1537), neskőr vacovsky biskup (1537— 1539). Z devínskeho hradu na brehu Dunaja referoval na piatich husto popisanych stranách s nevídanou dőkladnost’ou a úprimnost’ou o dövodoch, prećo preśiel na stranu uhorského král’a Jána Zápol’ského I. (János Szapolyai) (1526—1540). Pre jeho vysokú cenu sa prameń nepodarilo kupit’ a potom dilié roky bol povazovany za strateny.

Koncom róka 2009 sa tento latinsky dokument opät’ dostał do Mad’arska, jeho vyznam spoznal Mad’arsky státny archív, ktory v roku 2010 kúpil dokument povazovany za súcast’ národného dedicstva za znaéne vysokú sumu (3 milióny forintov). Prameń, który je neobyćajne cenny z viacerych hl’adísk, sa prvykrát zverejnuje v tejto publikach - tak formou faksimile (v kapitale III/2), ako aj s pővodnym latinskym textom (kapitola III/3), resp. v mad’arskom preklade (kapitała III/4).

List na rozlúcku biskupa Brodarića je jednym zo základnych textov dejín mad’arskej a uhorskej politiky, literatúry a humanistickej historiografie. V úvodnej malej monografii prezentujú najvyznamnejsie aspekty prameńa historik Géza Pálffy, hlavny vedecky pracovník Historického ústavu Mad’arskej akademie vied, resp. literárny historik Péter Kasza, odborny asistent Univerzity v Segedíne. Pät’ cast! I. kapitoly pojednáva o historickom pozadí zrodu prameńa. Hovorí najskőr o bitke pri Moháéi dńa 29. augusta 1526, nazyvanej v liste „nest’astnou, osudnou zrázkou” (kapitola 1/1), potom zmapuje svojrázny proces, v dősledku ktorého v rokoch 1526—1527 malo Uhorské král’ovstvo dvoch zakonnych panovníkov, Jána I. a Ferdinanda I. (kapitola 1/2). Ked’ze ani jeden z král’ov nebol schopny trvalo oslabit’ moc svojho súpera, ich ozbrojeny protiklad vyúsdl od jari roku 1527 do takmer poldruha desat’rocie trvajúcej nicivej obcianskej vojny, v której — v závislosti od aktualnej vojenskej situácie, politickych pomerov a v súlade s vlastnymi záujmami — uhorskí politici, sl’achtici a mestá éasto prechádzali zo strany jedného svojho panovníka na stranu toho druhého (kapitola 1/3). Napriek sérii takychto obrátení, resp. navzdory tomu, źe sa Zápol’sky stal tureckym vazalom (1528), obaja panovníci vybudovali svoju vlastnú vládu a státnu správm v Uhorsku, ćo możno v uhorskej historii nazvat’ ojedinelym javom (kapitola 1/4). Skoncilo sa to v roku 1541, ked’ Turci obsadili Budin a neskorostredoveké Uhorsko sa rozdelilo na tri ćasti (1/5). Ked’ze tento list z marca r. 1527 uvádza vsetky dőlezité problemy doby, právom sa radí mcdzi základné dokumenty uhorskej historie.

II. kapitola predstaví citatel’ovi autora tohto nevsedného prameńa taktież v piatich podkapitolách. Najskőr spoznáme historiografa Stefana Brodarića (kapitola II/1), ktorého latinská práca o mohácskej bitke, vytlacená v Krakove roku 1527 je jednym z najdóleżitejśich prameńov