Brodarics-emlékkönyv. Egy különleges pártváltás a mohácsi csata után (Budapest, 2011)
Summary / Zusammenfassung
Nezvycainé obrátenie po mohácsié) bitbe sttedoeurópskej humanistickej historiografie a zároven najvierohodncjsim zdrojom informácií o bitke. List na rozlúcku je pritom konkretnym a nespochybnitel’nym dökazom toho, że uvedené dielo sa zrodilo vo februári — maréi r. 1527 ako odpoved’ na latinskú reć vyznamneho viedenského humanism Johannesa Cuspiniana (1473—1529) zo samého konca r. 1526. (V publikach sa óba pramene uvádzajú v mad’arskom prcklade jkapitoly II1/5—6], a sú v nej zahrnuté aj dokumenty o udalostiach predchádzajúcich obráteniu, rcsp. o rcakciách nań (kapitola III/7]). Dve najrozsiahlejśic podkapitoly (II/2—3) pojednávajú o teoretickych etickych a praktickych osobnych dővodoch politického obrátcnia cirkevníka. Medzi nimi zohrala rozhodujúcu úlohu tak jcho pocit úprimnej zodpovednosti za zachovanie vlasti v mierovych podmienkach, ako aj sebaobrana vysvetl’ujúca toto obrátenie prostriedkami politickej propagandy, resp. \- ncposlcdnom rade pocit nepovsimnutosti, ktory prezíval na presporskom dvore král’ovnej Marie Habsburskej. Avsak skutok Brodarića, który sa stal vysokym cirkcvnym hodnostárom a vedúcim krajinskym úradníkom ako predstavitel’ skromného zemianskeho rodu je vynimocny aj preto, lebo on v chaotickej simácii po roku 1526 vystriedal panovnika len jediny ráz, potom od jari roku 1527 aż do svojej smrti koncom róka 1539 ako diplomat )ána I. Zápol’ského pracoval zo vsctkych síi na tom, aby sa mohol skonćit’ ozbrojeny konflikt dvoch král’ov a aby bol opht’ nastoleny mier v rozdelenom Uhorsku (ako to opisuje kapitola II/4). Dokonca slávny varadínsky mier, uzatvoreny oboma panovníkmi 24. fcbruára 15.38 możno nazvat’ aj akymsi osobitnym „politickym żivotnym dielom” tohto vysokopostaveného humanistického cirkevníka. Pritom z.ivotná dráha Stefana Brodarića dokłada aj to, że aj v osudnom období pinom protirecení możno politizovat’ ćestne (kapitola II/5). On totiż ncbol jedinećnou osobnost’ou len v tom, że otvorene oznámil a odővodnil svoj zámer prejst’ na druhú stranu, ale z tohto obdobia je v súcasnosti jedinym, o ktorom viemc, że tento krok ho aj neskőr nútil skúmat’ si svoje svedomie... Vydavatelia prameńa nezabúdajú ani na predstavenie korespondencie humanistického biskupa, pozostávajúcej zo stoviek listov (kapitola III/l), v której tento list patrí medzi najcennejśie, prićom zostavili aj podrobny zoznam najdoleżifcjśich pramenov a literatúry o mohácskej bitke a żivotc Stefana Brodarića (kapitoly W/\—2). Na záver musíme vyzdvihnút’, że list na rozlúcku nemá vynimocnú hodnotu len pre mad’arskú historiografiu. Pre vynikajúce údaje o nároku Ferdinanda Habsburského na uhorsky trón je základnym pramenom rakúskej historiografie, vzhl’adom na pővod Brodarića, pochádzajúceho zo Slavónie obyvanej vácsinou Chorvátmi, je dóleżitym zdrojtun chorvátskeho dejepisectva. Ked’że tento humanisticky historiograf mal úzke pol’ské kontakty a jcho opis mohácskej bitky vydali v Krakove, istotne zaujme aj pol’skych historikov, rcsp. v ncposlcdnom rade aj slovenskych pre miesto zrodu samotného lism. Je teda rovnako vyznamnym pramenom pre mnohé stredoeurópske krajiny a ich historiografie.
