C. Tóth Norbert: A pozsonyi társaskáptalan archontológiája / Archontológia Prešpurskej kolegiátnej kapituly 1204–1462 - Subsidia ad historiam medii aevi Hungariae inquirendam 12. (Budapest, 2020)
ÚVOD - Patrocinium prešpurského prepoštského kostola
Úvod 33 ročnej pauze sa v roku 1354 opäť stretávame s dvojitým patrocíniom,177 no v roku 1355 v listine ostrihomského arcibiskupa Mikuláša zo začiatku septembra figuruje „staré“178 a v jeho októbrovej listine už spomenuté dvojité patrocinium (navyše obidva dokumenty sú adresované rovnakej osobe).179 Žiaľ, z nasledujúcich dvoch rokov nie sú známe údaje, ale v roku 1358 sa už stretávame s pomenovaním (cirkev svätého Martina inak Najsvätejšieho Spasiteľa)180 , ktoré má pred sebou veľkú budúcnosť. Odvtedy figuruje v listinách až na niekoľko výnimiek181 takmer vždy táto podoba182 a označenie cirkev Najsvätejšieho Spasiteľa sa samostatne vyskytuje len veľmi zriedkavo.183 S „opačným“ variantom sa aj neskôr stretávame mnohokrát.184 177 „ecclesie Sancti Salvatoris alias Sancti Martini ” - DF 273039 (Anjou XXXVIII, č. 9), DF 273026 (Anjou XXXVIII, č. 355). 178 „ecclesia Sancti Laurentii martiris ad ecclesiam Sancti Salvatoris tanquam ecclesia filialis et per consequens ad ipsum capitulum pertineret” - DF 273030. 179 „plebanus ecclesie Sancti Laurentii martiris extra muros civitatis Posoniensis, filialis ecclesie Sancti Salvatoris alias Sancti Martini de dicto Posonio collegiate” - DF 228124. 180 „prebendatus ecclesie Sancti Martini alias Sancti Salvatoris” - DF 273027. 181 Napríklad v roku 1361 (DF 228171) alebo 1375 (DF 227669) figuruje len patrocinium svätého Martina (ecclesie Sancti Martini de Posonio). 182 Napríklad C. Tóth-Lakatos-Mikó: Pozsonyi viszály, s. 256-347. 183 1385: „dominus Laurentius ecclesie S. Salvatoris Posoniensis ” - Knauz: Codices manuscripti, s. 118. 184 1452: „in Posonio dum ecclesiam maiorem Sancti Salvatoris et Beati Martini confessoris ad honorem consecrassemus” - DF 228261; 1473: „ecclesia collegiata Sancti Salvatoris alias Sancti Martini in Posonio” - DF 228264. 185 Endrődi: Galgóci Betlehem, s. 5. 186 Častokrát to nemuseli uvádzať kvôli kontextu a napísali len, že „plebanus noster / plebanus ecclesie nostre”. 187 „super electione seu prefectione plebani curia animarum gerente in ecclesia Sancti Salvatoris alias Sancti Martini in Posonio predicta ” - MES III, s. 662. 188 „inter nos et inter Hertlinum iudicem, iuratos et cives Posonienses universos pro ecclesia Sancti Salvatoris de civitate Posonio Strigoniensis diocesis de preficiendo sibi sacerdote curarum habente animarum” - DF 238647 (Anjou I, č. 188, Ortvay: Pozsony II/4, s. 464-468). Opierajúc sa o predchádzajúcu literatúru, je zvykom tvrdiť, že s kolegiátnou kapitulou „v jednej budove umiestnenú farnosť spomínali v 15. storočí dôsledne pod menom Martina, kým v súvislosti s kapitulou sa stala rozšírenou forma ’ Ecclesia Collegiata S. Martini alias S. Salvatoris ’ alebo jej opak (’S. Salvatoris alias S. Martini’).“185 Toto tvrdenie je v podstate pravdivé, veď sa v prameňoch z 15. storočia - ak to vôbec označili,186 tak - naozaj stretávame jedine s menom svätého Martina. Avšak ak vo výskume zohľadníme aj pramene zo 14. storočia, situácia už ani zďaleka nie je jednoznačná: v dohode v záležitosti patronátneho práva farnosti z roku 1348 sa jednoznačne stretávame s dvojitým patrocíniom, presnejšie s jeho skoršou, dočasnou verziou.187 Dokonca dohoda medzi kapitulou a mestom vo veci voľby farára rovno vylučuje túto hypotézu: patrocinium farnosti sa nelíšilo od prepoštského188 a aj neskôr sa zmenilo spolu s ním (časom - možno povedať - jeho tvar sa skrátil). Po vymenúvaní údajov sa pozrime na to, aké závery môžeme na základe nich vyvodiť! Od objavení sa kolegiátnej kapituly prešpurskej cirkvi, respektíve jej kostola v prameňoch, teda od druhej polovice 12. storočia (pečať, listinné zmienky od roku 1280) až
