C. Tóth Norbert: A pozsonyi társaskáptalan archontológiája / Archontológia Prešpurskej kolegiátnej kapituly 1204–1462 - Subsidia ad historiam medii aevi Hungariae inquirendam 12. (Budapest, 2020)
ÚVOD - Patrocinium prešpurského prepoštského kostola
32 Archontológia Prešpurskej kolegiátnej kapituly Náš ďalší údaj takisto prichádza o päť rokov neskôr: v roku 1316 ostrihomský arcibiskup, nitriansky a rábsky biskup povoľujú na sviatky určených svätcov dvanásťdňové odpustky tým, ktorí vyhľadávajú prešpurskú cirkev Najsvätejšieho Spasiteľa.165 V roku 1323 Tomáš ako kustód cirkvi Najsvätejšieho Spasiteľa dal kráľom prepísať jednu listinu.166 Náš prvý písomný údaj, podľa ktorého patrocíniom je už biskup svätý Martin, pochádza z roku 1326. V lete tohto roku sa prešpurský richtár alebo jeho poverený zdržoval v Ríme a keď už tam bol, tak vymohol štyridsaťdňové odpustky pre tých, ktorí počas v listine uvedených sviatkov vyhľadávajú prešpurskú cirkev svätého Martina.167 Takmer o pol druha desaťročia neskôr, v roku 1339 opäť dostala prešpurská cirkev povolenie na odpustky, tentokrát však v Avignone vystavili dokument povoľujúci veriacim štyridsaťdňové odpustky. Avšak určenie patrocinia kostola sa podarilo veľmi zmätočným spôsobom: milostivé činy sa mali konať v prešpurskej cirkvi svätého Martina, vysvätenej na počesť Najsvätejšieho Spasiteľa.168 165 „ecclesiam Sancti Salvatoris de Posonio in confinio regni positam” - MES II, s. 726 (Anjou IV, č. 350). 166 „Thomas custos ecclesie Sancti Salvatoris de Posonio” - MES III, s. 24 (Anjou VII, č. 133). 167 „ad ecclesiam Sancti Martini episcopi in Prespurga, Strigoniensis diocesis” - MES III, s. 79 (Anjou X, č. 259), porovnaj Mező: Patrocíniumok, s. 267. 168 „ut ecclesia Sancti Martini in Posonio in honore Sancti Salvatoris confecta, Strigoniensis diocesis” - MES III, s. 365 (Anjou XXIII, č. 188). 169 Údaje nevymenúvam: MES III, s. 421-459. 170 „Ego, magister Thomas, canonicus ecclesie Sancti Martini in Posonio et plebanus de Pispuky ” - MES III, s. 506 (Anjou XXVII, č. 432). 171 „premisse promotionis fabrice Sancti / domini Salvatoris ecclesie supradicte” - DF 238711 (Anjou XXIX, č. 830) a DF 273020 (Anjou XXIX, č. 831). 172 „in Sancti Salvatoris alias dicti Sancti Martini in Pozonio” - Mon. Vat. Slov. II/l , č. 91 (Anjou XXIX, č. 27). 173 „ecclesie Sancti Salvatoris in Posonio” - DF 238717 (Anjou XXXI, č. 972). 174 „in prepositura ecclesie Sancti Salvatoris alias Sancti Martini in Posonio collegiata, Strigoniensis dyocesis” - MES III, s. 662 (Anjou XXXII, č. 197). 175 „ecclesia Sancti Salvatoris de Posonio” - MES III, s. 686 (Anjou XXXIII, č. 489). 176 „ecclesie Sancti Salvatoris de Posonio” - MES III, s. 694 (Anjou XXXIII, č. 591-593), porovnaj C. Tóth-Lakatos-Mikó: Pozsonyi viszály, s. 167-168. V 40-tych rokoch 14. storočia dokážeme vďaka nárastu údajov lepšie stopovať „osobu“ patrocinia kostola: v cirkevnom spore zo 14. marca 1342 o zastávaní postov kanonikov bol prepísaný tucet listín a notárskych dokumentov z rokov 1311 - 1342, pričom v každom z nich sa stretávame s titulom Najsvätejšieho Spasiteľa.169 Avšak v nasledujúcom roku sa v závete Tomáša, prešpurského kanonika a farára v Podunajských Biskupiciach, stretávame s menom svätého Martina.170 O dva roky neskôr (1345) figuruje v Prešpurku vystavených listinách cirkev na počesť Najsvätejšieho Spasiteľa,171 no v dokumente vydanom v pápežskej kúrii už ide o cirkev Najsvätejšieho Spasiteľa inak svätého Martina.172 Z roku 1346 nedisponujeme údajmi, ale z nasledujúcich rokov opäť áno: v roku 1347 počujeme o Najsvätejšom Spasiteľovi,173 v roku 1348 o Najsvätejšom Spasiteľovi inak svätom Martinovi,174 avšak v roku 1349 v ostrihomskom povolení odpustkov175 a v kráľovských mandátoch176 máme zase dočinenia s Najsvätejším Spasiteľom. Po niekoľko
