C. Tóth Norbert: A pozsonyi társaskáptalan archontológiája / Archontológia Prešpurskej kolegiátnej kapituly 1204–1462 - Subsidia ad historiam medii aevi Hungariae inquirendam 12. (Budapest, 2020)
ÚVOD - Patrocinium prešpurského prepoštského kostola
Úvod 31 dočítame text „Sigillum ecclesie Salvatoris Posoniensis. “156 Podľa tvrdení Imreho Ta kácsa na základe formy písma (majuskula) kruhopisu a vyobrazenia mohlo byť typárium vyhotovené v druhej polovici 12. storočia.157 156 Takács: Káptalani és konventi pecsétek, s. 79-80. Jeho fotografia: s. XXII, tab. č. 1, Ortvay: Pozsony I, s. 190, Šedivý: Schriftkultur, s. 60. 157 Takács: Káptalani és konventi pecsétek, s. 20-21. Porovnaj aj Šedivý: Schriftkultur, s. 61. 158 Reg. Arp., č. 3065 (DF 227737). 159 Reg. Arp., č. 3763 (DF 227749, ecclesie Sancti Salvatoris de Posonio). 160 „ecclesie Sancti Salvatoris de Posonio, sub cuius cymiterio pater meus, comes Petrus et alii progenitores mei requiescunt, quia et ego etiam ibi elegi et exnunc eligo sepulturam” - MES II. 283. - Tivadar Ortvay svojským spôsobom interpretuje informácie listiny, vyhlásil totiž, že „údaj hovorí len to, že Čukárovci boli patrónmi cirkvi svätého Martina a nie prepoštskej, čo môžeme chápať tak, že Čukárovci darovali pozemky cirkvi svätého Martina, k čomu aj v skutočnosti došlo.” - Ortvay: Pozsony I, s. 164 (Ani v tejto, ani v žiadnej inej listine niet ani slova o cirkvi svätého Martina, každá hovorí o cirkvi Najsvätejšieho Spasiteľa - porovnaj Ortvay: Pozsony I, s. 165-166). 161 Anjou II, č. 88 (MES II, s. 566), porovnaj Weisz: Királyketteje és ispán harmada, s. 316. 162 „ecclesie nostre prepositalis Sancti Salvatoris in civitate Posoniensi” - DF 241334 (Anjou II, č. 123). 163 „pro fossatis et muris nostre civitatis faciendis quendam locum ad prepositum Posoniensem pertinentem, situm et positum iuxta ecclesiam Sancti Salvatoris, quo muri et fossata nostre civitatis predicte facta ad presens existunt” - MES II, s. 643 (Anjou III, č. 88). 164 „aream coniunctam domui prepositali, in qua dictus prepositus habitat in presenti, ad nos pertinentem, cuius quidem aree confines tales sunt, ex una parte domus prepositalis, cui coniungitur ipsa area, ex alia parte domus domini lacobi plebani Posoniensis, cui etiam coniungitur, ex alia vero parte ecclesia Sancti Salvatoris, a qua predicta area quadam via media publica separatur” - MES II, s. 644 (Anjou III, č. 88). - Porovnaj Ortvay: Pozsony utcái és terei, s. 213. Prvá listinná zmienka o patrocíniu prešpurskej cirkvi pochádza z roku 1280, keď kráľ Ladislav IV. daroval prešpurskej cirkvi Najsvätejšieho Spasiteľa (ecclesie Sancti Salvatoris de Posonio) od Prešpurského hradu odčlenenú zem Zeleneč.158 Takisto figuruje aj v listine Ondreja III. z roku 1291,159 respektíve aj v známej súkromnej donácii Jánovho syna Petra z tohože roku. V nej sa dočítame, že s prihliadnutím na to, že jeho otec a predkovia sú pochovaní na cintoríne prešpurskej cirkvi Najsvätejšieho Spasiteľa a aj on sám tam chce byť pochovaný, dáva spomínanej cirkvi pre spásu svojej duše a jeho rodičov majetok Temye (s neskorším názvom Čukárd/Čukária).160 Na začiatku 14. storočia počas bojov o trón, v roku 1306 sa ostrihomský arcibiskup Tomáš postaral o príjmy cirkvi Najsvätejšieho Spasiteľa, ktorá bola kvôli vojne postihnutá chudobou.161 V nasledujúcom roku spomínajú patrocinium cirkvi v súvislosti s fundáciou jedného oltára.162 O necelých päť rokov neskôr, v 1311 mesto vybavovalo určité záležitosti s kapitulou, tentokrát však nie je zaujímavé meno patrocinia kostola (ide o obvyklého Najsvätejšieho Spasiteľa), ale príslušný prameň obsahuje mimoriadne dôležité údaje o polohe kostola v rámci mesta: prepošt totiž predtým prenechal mestu na zostavenie priekop a múrov určité miesto, ktoré sa nachádza vedľa kostola a kde sa tie medzičasom aj zhotovili,163 a keďže vtedy nedostali nič ako kompenzáciu, teraz mesto odovzdá na žiadosť prepošta Filipa jedno také územie, ktoré hraničí na jednom konci s domom prepošta, na druhom prešpurského farára Jakuba a od cirkvi Najsvätejšieho Spasiteľa ho oddeľuje jedna verejná cesta.164