C. Tóth Norbert: A pozsonyi társaskáptalan archontológiája / Archontológia Prešpurskej kolegiátnej kapituly 1204–1462 - Subsidia ad historiam medii aevi Hungariae inquirendam 12. (Budapest, 2020)
ÚVOD - Malá historiografia
Úvod Malá historiografia Dejinami a zložením zboru Prešpurskej kolegiálnej kapituly sa zaoberalo v predošlých dvoch storočiach približne tucet bádateľov. Prvú vedecky hodnotiteľnú a prameňmi podloženú prácu zverejnil v roku 1848 vtedajší prešpurský prepošt Adalbert Pogány.116 Druhé vydanie zväzku vyšlo v roku 1855.117 Pogány popri dejinách cirkvi venoval veľkú pozornosť aj zostaveniu vedúcich kolegiátnej kapituly a zostavil - zrejme prekvapujúco, ale z pohľadu jeho stredovekých údajov aj v porovnaní s dnešnými výskumami takmer bezchybnú archontológiu.118 116 O identifikovaní autora pozri: Szinnyei: Magyar írók X, s. 1302. 117 Pogány: Praepositura et praepositi. 118 Tamže, s. 31-36. 119 Szinnyei: Magyar írók XI, s. 1008-1010. 120 Rimely: Capitulum ecclesiae Posoniensis. 121 Knauz: Pozsonyi prépostság. 122 Ortvay: Pozsony I, s. 380-384. 123 Ortvay: Pozsony III, s. 197-292. 124 Dobre to ilustrujú práce iných vedných odborov, ktoré chtiac-nechtiac mohli využívať len tieto práce (a dopracovali sa tým k mylným dedukciám). 125 Mályusz: Egyházi társadalom (druhé vydanie vyšlo v roku 2007). - Podrobne o vydaní a vplyve zväzku pozri: C. Tóth: A „mályuszi modeli”, predovšetkým s. 24-28. O necelých tridsať rokov neskôr, v roku 1880 vydal Károly Rimely, 119 najprv prešpurský kanonik, neskôr farár svoj - s odkazmi na pramene sporadicky vybavený - zväzok o dejinách, kaplnkách a oltároch kolegiátnej kapituly, respektíve publikoval texty podľa neho dôležitých listín a taktiež zoznam prepoštov a kanonikov od začiatkov až do jeho doby.120 Jeho práca vyvolala také pohoršenie, že v tom istom a v nasledujúcom roku Nándor Knauz vo svojom rozsiahlom článku opravoval, dopĺňal a popieral - žiaľ len do roku 1330 - údaje Rimelya,121 čím prakticky aj určil miesto tejto práce na horizonte dejepisectva. Na prelome storočia vyšla viaczväzková práca Tivadara Ortvaya a v nej pochopiteľne venoval viac kapitol aj kapitule (uprednostniac predovšetkým práce Knauza). Členov zboru v arpádovskom období publikoval prostredníctvom databázy122 a tých, ktorí obsadzovali benefíciá v rokoch 1301 až 1526, podľa rokov.123 Kým pasáž o prepoštoch je dobre použiteľná, v časti o kanonikoch možno nájsť veľa preklepov a omylov. Údaje zväzku o neskorších obdobiach možno využívať s patričnou opatrnosťou, hlavne ak sú jeho údaje vypátrateľné. Jeho rovnako neúplné, respektíve medzičasom značne zastaralé databázy prešpurských kanonikov zostali desaťročia v používaní.124 Rozmachom písania cirkevných dejín, ktorý priniesli politické poľavenie a súbežne s ním aj rozširovanie Databázy Maďarského štátneho archívu a rovnako aj zlepšenie jej využiteľnosti, dozreli pomery na začiatku 80-tych rokov 20. storočia k tomu, aby sa situácia mohla výrazným spôsobom zmeniť. József Köblös, inšpirujúc sa prácou Eleméra Mályusza o stredovekej cirkevnej uhorskej spoločnosti125 z roku 1971, zostavil archontológiu Rábskej sídelnej kapituly
